| Ukrajinský filozof a prezident PEN Ukraine Volodymyr Ermolенко sa zaoberá otázkou, či môže demokracia prežiť vo vojne. Poukazuje na to, že voľby počas vojnového stavu sú problematické a majú svoje následky.<p class="ql-align-justify">Ukrajinský filozof a prezident PEN Ukraine Volodymyr Ermolенко v rozhovore pre France 24 formuloval otázku, ktorá v posledných mesiacoch stále intenzívnejšie znie ako v krajine, tak aj mimo nej: dokáže demokracia prežiť v štáte, ktorý vedie plnohodnotnú vojnu? Jeho odpoveď je opatrná. Ukrajina ostáva „skutočnou, ale krehkou“ demokraciou a akýkoľvek vnútorný politický rozpor je dnes nebezpečnejší ako v mierových časoch.</p><h2>Dilema bez dobrého odpovedania</h2><p class="ql-align-justify">Podľa ukrajinského zákonodarstva sa počas vojnového stavu voľby nekonajú. Formálne je to odôvodnené: milióny občanov sú v zahraničí alebo na okupovaných územiach, infraštruktúra je poškodená, vojaci nemôžu opustiť svoje pozície kvôli hlasovaniu. Avšak dlhodobé pozastavenie má svoju cenu. Moc sa nevyhnutne sústreďuje okolo prezidentskej vertikály, a mechanizmy politickej konkurencie — strany, parlament, miestna samospráva — strácajú na váhe.</p><p class="ql-align-justify">Opačný scenár je nemenej znepokojujúci. Kampaň v krajine, kde rakety naďalej dopadajú na obytné štvrte a front je rozprestretý na tisíc kilometrov, sa takmer nevyhnutne zmení na pole vzájomného obviňovania. Rozdelenia, ktoré teraz udržiava spoločný nepriateľ, sa môžu dostať na povrch. Ermolенко zdôrazňuje: výber nestojí medzi „demokraciou“ a „vojenským zjednotením“, ale medzi rôznymi formami rizika pre štát.</p><h2>Centrálizácia ako vedľajší efekt</h2><p class="ql-align-justify">Vojna sama o sebe je najvyšším centrálne organizujúcim faktorom. Rozhodnutia sa prijímajú rýchlejšie, verejná diskusia sa skracuje, kritika moci je čoraz častejšie vnímaná ako úder zozadu. Na Ukrajine sa to prelína s dlhodobým problémom slabosti inštitúcií: strany tradične boli nástrojmi konkrétnych lídrov, nie nositeľmi programov. V takýchto podmienkach figura prezidenta Volodymyra Zelenského objektívne nadobúda čoraz väčšiu politickú váhu — bez ohľadu na jeho osobné zámery.</p><p class="ql-align-justify">Ermolенко upozorňuje na nebezpečenstvo práve na tejto úrovni: nie v samotnom fakte odloženia volieb, ale v postupnej erózii návyku na politický spor. Demokracia nie je len procedúra hlasovania, ale aj schopnosť spoločnosti znášať vnútorné nezhody, neprehlbujúc ich na rozpor. Keď akákoľvek kritika narazí na argument „je vojna“, priestor pre zdravý konflikt sa zužuje.</p><h2>Test na pevnosť</h2><p class="ql-align-justify">Ukrajinská demokracia počas rokov nezávislosti prežila niekoľko prelomových momentov — od prezidentkých impeachmentov a ulicných protestov po pokojné odovzdávanie moci. Práve táto tradícia verejného tlaku zozdola odlišuje krajinu od mnohých post-sovietskych susedov. Vojna ju dostala pod maximálne napätie: na jednej strane je potrebná disciplína a jednota, na druhej strane občianska spoločnosť, slobodná tlač a parlament zostávajú živé a fungujú, hoci v obmedzenom režime.</p><p class="ql-align-justify">Významné je, že otázky o voľbách, korupcii a personálnych rozhodnutiach prezidenta sú otvorene diskutované v ukrajinských médiách. To nie je znakom chaosu, ale svedectvom toho, že mechanizmus zodpovednosti nie je úplne odpojený. Problém spočíva v tom, že takáto krehká konštrukcia si vyžaduje neustálu podporu — inštitucionálnu, právnickú a kultúrnu. Bez nej sa vojenská centrálizácia môže upevniť aj po skončení aktívnych bojových operácií.</p><h2>Čo stojí za sporom o voľbách</h2><p class="ql-align-justify">Diskusia o hlasovaní počas vojny — to je v podstate spor o budúci model ukrajinského štátu. Ostane demokraciou európskeho typu, kde sa moc mení prostredníctvom volieb a je obmedzená nezávislými inštitúciami, alebo sa premení na riadený systém, kde vojenská logika prežije dlhodobo po vojne. Odpoveď závisí nielen od Kyjeva, ale aj od toho, aké zrelé sa ukáže byť spoločnosť, unavená, traumatizovaná, ale stále požadujúca vysvetlenia od moci.</p><p class="ql-align-justify">Pre externých pozorovateľov — vrátane tých, ktorí kritizujú Ukrajinu alebo ju podporujú — je dôležité zdržovať sa jednoduchých hodnotení. Ani „už nie demokracia“, ani „vzorná demokracia“ tu neplatia. Platí oveľa ťažšie uznanie: krajina sa snaží zachovať princípy slobodnej spoločnosti pod tlakom, ktorému väčšina európskych štátov nečelila celé desaťročia. A od toho, ako tento test prejde, závisí nielen jej vlastný osud, ale aj predstava o tom, či je vôbec demokracia v podmienkach dlhej vojny možná.</p><p class="ql-align-justify">© lesnoy, LifeArmy.org</p><p>Originál: <a href="https://lifearmy.org/articles/ukrajina-medzi-volbami-a-vojnou-krehkost-demokracie-pod-tlakom-frontu">https://lifearmy.org/articles/ukrajina-medzi-volbami-a-vojnou-krehkost-demokracie-pod-tlakom-frontu</a></p> |
Armáda Života Армия Жизни Life Army
Armáda Života Армия Жизни Life Army