| Dňa 9. júla 1955 predstavil Bertrand Russell varovanie podpísané jedenástimi vedcami, z ktorých desiatich boli laureáti Nobelovej ceny. Napísané na vrchole Studenej vojny, Russell-Einstein manifest vyzval ľudstvo, aby si vybralo medzi vojnou a prežitím. Nestratil na aktuálnosti.<p class="ql-align-justify">Dňa 9. júla 1955 prečítal filozof a matematik Bertrand Russell nahlas dokument pred miestnosťou plnou medzinárodných reportérov v Caxton Hall v Londýne. Stal sa známy ako Manifest Russell–Einstein. Bol to jeden z posledných verejných činov Alberta Einsteina: podpísal ho v apríli 1955, len pár dní pred svojou smrťou. Russell žil ďalších pätnásť rokov.</p><p class="ql-align-justify">Títo dvaja muži sa poznali desiatky rokov. Russell — narodený v roku 1872, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, jeden z najnepokojnejších intelektuálnych svedomí dvadsiateho storočia — bol pacifistom od prvej svetovej vojny, za to išiel do väzenia a nikdy neprestal. Einstein — narodený v roku 1879, autor teórie relativity, utečenec z nacistického Nemecka, ktorý strávil svoje posledné roky v Princetone — niesol osobitné bremeno: bolo to jeho známe písmeno prezidentovi Roosevelttovi z roku 1939, ktoré pomohlo uviesť Manhattan Project do pohybu. Bomba, ktorá zničila Hirošimu, bola, v niektorých nepriamych, ale reálnych zmysloch, spojená s jeho menom. Manifest bol, medzi iným, jeho odpoveďou na to.</p><p class="ql-align-justify">Bezprostrednou príčinou bol americký termojadrový test „Castle Bravo“ na atole Bikini v marci 1954. Explózia bola dvakrát a polkrát silnejšia, než sa vypočítalo. Radioaktívne znečistenie sa rozšírilo na rozsiahlom úseku oceánu. Posádka japonskej rybárskej lode, Daigo Fukuryu Maru, dostala smrteľné dávky žiarenia. Rádiotelegrafista lode, Aikichi Kuboyama, zomrel o šesť mesiacov neskôr — prvá obeť vodíkovej bomby, ktorá nebola v Hirošime alebo Nagasaki. Stalo sa jasným, že nová zbraň neuznávala hranice a nevyberala si strany.</p> <p class="ql-align-justify">Manifest bol podpísaný jedenástimi vedcami, z ktorých desiati boli laureátmi Nobelovej ceny. Max Born, nemecko-britský fyzik, ktorý pomohol vybudovať kvantovú mechaniku a potom sledoval, ako jeho krajina upadá do barbarstva. Percy W. Bridgman, americký experimentálny fyzik. Leopold Infeld, poľský matematik, ktorý spolupracoval s Einsteinom v Princetone. Frédéric Joliot-Curie, francúzsky fyzik a zať Marie Curie, ktorý mal svoju vlastnú zložitú históriu s vedou aj politikou. Herman J. Muller, americký genetík, ktorý lepšie rozumel účinkom žiarenia na živé tkanivo než takmer ktokoľvek iný. Linus Pauling, ktorý osem rokov neskôr získa Nobelovu cenu za mier za svoju vlastnú kampaň proti nukleárnemu testovaniu. Cecil F. Powell, britský fyzik. Joseph Rotblat — jediný fyzik, ktorý opustil Manhattan Project z morálnych dôvodov pred jeho dokončením, a ktorý venoval zvyšok svojho dlhého života veci, ktorú manifest stelesňoval. Hideki Yukawa, prvý japonský laureát Nobelovej ceny za fyziku. A dokonca aj Bertrand Russell.</p><p class="ql-align-justify">Dokument neoslovil žiadnu ideológiu. Neobracal sa na vlády, armády ani politické strany. Obracal sa na ľudí ako na členov biologického druhu, ktorého pokračujúca existencia bola spochybnená. Jazyk bol opatrný, takmer klinický — čo ho robilo viac, nie menej, znepokojivým. Vedci nepovedali, že katastrofa je istá. Povedali, že je to možné, a že nikto si nemohol byť istý, že sa to nestane, a že muži, ktorí vedeli najviac, boli najmenej optimistickí.</p> <p class="ql-align-justify">Jeho priama dedičstvo boli Pugwash konferencie o vede a svetových záležitostiach — prvá konferencia sa uskutočnila v roku 1957 v malej kanadskej dedinke Pugwash, Nové Škótsko, s financovaním od priemyselníka Cyrusa Eatona. Vedci zo Spojených štátov a Sovietskeho zväzu sedeli pri rovnakom stole na vrchole studenej vojny. V roku 1995 boli Joseph Rotblat a Pugwash konferencie ocenení Nobelovou cenou za mier za položenie základov pre množstvo dohôd o kontrole zbraní, vrátane Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968.</p><p class="ql-align-justify">Sedemdesiat rokov neskôr nukleárny arzenál ľudstva nezmizol. Manifesto nezostarol.</p><p class="ql-align-justify"><em>© lesnoy 12. október 2026</em></p><p class="ql-align-justify"><em>***</em></p><h2 class="ql-align-justify"><strong>Vyhlásenie: Russell-Einsteinovo manifest</strong></h2><h3 class="ql-align-justify">Russell-Einsteinovo manifest.</h3><p class="ql-align-justify">V tragickej situácii, ktorá čelí ľudstvu, cítime, že by sa mali vedci zhromaždiť na konferencii, aby posúdili nebezpečenstvá, ktoré vznikli v dôsledku vývoja zbraní hromadného ničenia, a diskutovali o riešení v duchu priloženého návrhu.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Hovoríme v tejto príležitosti, nie ako členovia tej či onej národnosti, kontinentu alebo viery, ale ako ľudské bytosti, členovia druhu človek, ktorého ďalšie existovanie je neisté. Svet je plný konfliktov; a nad všetkými menšími konfliktami sa vznáša titanský boj medzi komunizmom a antikomunizmom. </p><p class="ql-align-justify"><br></p> <p class="ql-align-justify">Takmer každý, kto je politicky uvedomelý, má silné pocity ohľadom jednej alebo viacerých z týchto otázok; ale chceme, aby ste, ak môžete, odložili takéto pocity a považovali sa iba za členov biologického druhu, ktorý má pozoruhodnú históriu, a ktorého zmiznutie si nikto z nás nemôže priať.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Pokusíme sa povedať žiadne jediné slovo, ktoré by sa malo apelovať na jednu skupinu viac než na inú. Všetci sú rovnako v nebezpečenstve a ak je nebezpečenstvo pochopené, existuje nádej, že ho môžu spoločne odvrátiť.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Musíme sa naučiť myslieť novým spôsobom. Musíme sa naučiť pýtať sa sami seba, nie aké kroky je možné urobiť, aby sa vojenské víťazstvo dostalo whichever skupine preferujeme, pretože také kroky už neexistujú; otázka, ktorú si musíme položiť, je: aké kroky je možné urobiť, aby sa zabránilo vojenskému súťaženiu, ktorej výsledok musí byť katastrofálny pre všetky strany?</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Verejnosť, a dokonca aj mnohí muži na pozíciách autority, si neuvedomili, čo by obnášala vojna s nukleárnymi bombami. Verejnosť stále uvažuje v rámci vymazania miest. Je pochopené, že nové bomby sú silnejšie než staré, a že, zatiaľ čo jedna A-bomba mohla zničiť Hirošimu, jedna H-bomba mohla zničiť najväčšie mestá, ako sú Londýn, New York a Moskva.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Nie je pochyb, že vo vojne H-bomb boli by veľké mestá zničené. Ale toto je jedna z menších katastrof, ktorým by sa bolo potrebné čeliť. Ak by všetci v Londýne, New Yorku a Moskve boli vyhladení, svet by sa možno, v priebehu niekoľkých storočí, mohol zotaviť z úderu. Ale teraz vieme, najmä od skúšky na Bikini, že nukleárne bomby môžu postupne šíriť zničenie po omnoho väčšej oblasti, ako sa predpokladalo.</p> <p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Je povedané na veľmi dobrej autorite, že bomba môže byť teraz vyrobená, ktorá bude 2 500-krát silnejšia ako tá, ktorá zničila Hirošimu. Taká bomba, ak by bola odpálená blízko zeme alebo pod vodou, posiela rádioaktívne častice do hornej atmosféry. Postupne klesajú a dosahujú povrch Zeme vo forme smrteľného prachu alebo dažďa. Bolo to tento prach, ktorý infikoval japonských rybárov a ich úlovok rýb.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Nikto nevie, ako široko by sa takéto smrteľné rádioaktívne častice mohli rozšíriť, ale najlepší odborníci sú jednomyseľní v tom, že vojna s H-bombami by mohla celkom dobre ukončiť ľudský rod. Obáva sa, že ak bude použitých veľa H-bomb, dôjde k univerzálnej smrti – náhle len pre menšinu, ale pre väčšinu pomalému mučeniu chorobami a rozpadom.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Mnohé varovania boli vydané váženými mužmi vedy a odborníkmi na vojenskú stratégiu. Žiaden z nich nepovie, že najhoršie výsledky sú isté. To, čo hovoria, je, že tieto výsledky sú možné, a nikto si nemôže byť istý, že sa nenaplnia. Ešte sme nenašli, že názory odborníkov na túto otázku závisia v nejakej miere od ich politiky alebo predsudkov. Závisia len, pokiaľ naše výskumy odhalili, od rozsahu znalostí konkrétneho odborníka. Zistili sme, že muži, ktorí vedia najviac, sú najpesimistickejší.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">A teda tu je problém, ktorý vám predkladáme, nahý a hrozný, a nevyhnutný: Máme ukončiť ľudský rod: alebo sa má ľudstvo vzdať vojny? Ľudia sa nebudú musieť postaviť tomuto alternatíve, pretože je veľmi ťažké zrušiť vojnu.</p><p class="ql-align-justify"><br></p> <p class="ql-align-justify">Zrušenie vojny si bude vyžadovať nepríjemné obmedzenia národnej suverenity.2 Ale to, čo možno najviac bráni porozumeniu situácie, je, že termín „ľudstvo“ pôsobí nejasne a abstraktne. Ľudia si sotva dokážu predstaviť, že nebezpečenstvo sa týka ich samotných, ich detí a vnukov, a nielen akési nejasne chápané ľudstvo. Sotva si dokážu uvedomiť, že oni, jednotlivci, a tí, ktorých milujú, sú v bezprostrednom nebezpečenstve agonizujúcej smrti. A tak dúfajú, že možno sa umožní, aby vojna pokračovala, pokiaľ budú moderné zbrane zakázané.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Táto nádej je iluzórna. Nech už boli dosiahnuté akékoľvek dohody o zákaze používania vodíkových bômb v čase pokoja, už by sa nepovažovali za záväzné v čase vojny a obe strany by začali vyrábať vodíkové bomby, hneď ako by vojna vypukla, pretože ak by jedna strana vyrábala bomby a druhá nie, strana, ktorá ich vyrobila, by nevyhnutne zvíťazila.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Hoci dohoda o vzdanie sa jadrových zbraní v rámci všeobecného zníženia zbrojenia3 by neposkytla konečné riešenie, slúžila by niektorým dôležitým účelom. Po prvé: akákoľvek dohoda medzi Východom a Západom je dobrá, pokiaľ sa snaží zmierniť napätie. Po druhé: zrušenie termonukleárnych zbraní, ak by si každá strana myslela, že tá druhá to vykonala úprimne, by znížilo strach z náhleho útoku v štýle Pearl Harbor, ktorý v súčasnosti udržuje obe strany v stave nervóznej obavy. Preto by sme mali privítať takúto dohodu, aj keď iba ako prvý krok.</p><p class="ql-align-justify"><br></p> <p class="ql-align-justify">Väčšina z nás nie je neutrálna v pocitoch, ale ako ľudské bytosti musíme mať na pamäti, že ak sa majú otázky medzi Východom a Západom rozhodovať akýmkoľvek spôsobom, ktorý môže priniesť akékoľvek možné uspokojenie pre kohokoľvek, či už komunistu alebo antikomunistu, či už ázijca alebo európana alebo amerčana, či už bieleho alebo čierneho, potom sa tieto otázky nesmú rozhodovať vojnou. Malo by sa to chápať ako vo Východe, tak aj na Západe.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Pred nami leží, ak si zvolíme, neustály pokrok v šťastí, poznaní a múdrosti. Máme si, namiesto toho, zvoliť smrť, pretože si nemôžeme zabudnúť naše hádky? Oslovujeme, ako ľudské bytosti, ľudské bytosti: Pamätajte na svoju ľudskosť a zabudnite na zvyšok. Ak to dokážete, cesta je otvorená k novému raju; ak nie, pred vami leží riziko univerzálnej smrti.</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Rezolúcia:</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Vyjadrujeme túto konferenciu, a cez ňu vedcov sveta a širokú verejnosť, aby sa prihlásili k nasledujúcej rezolúcii:</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">“Vzhľadom na to, že v akejkoľvek budúcej svetovej vojne budú určite použité nukleárne zbrane, a že takéto zbrane ohrozujú pokračujúcu existenciu ľudstva, vyzývame vlády sveta, aby si uvedomili a verejne priznali, že ich cieľ nemôže byť podporovaný svetovou vojnou, a preto ich vyzývame, aby našli mierové prostriedky na vyriešenie všetkých sporov medzi nimi.”</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Podpisy:</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Max Born</p><p class="ql-align-justify">Percy W. Bridgman</p><p class="ql-align-justify">Albert Einstein</p><p class="ql-align-justify">Leopold Infeld</p> <p class="ql-align-justify">Frederic Joliot-Curie</p><p class="ql-align-justify">Herman J. Muller</p><p class="ql-align-justify">Linus Pauling</p><p class="ql-align-justify">Cecil F. Powell</p><p class="ql-align-justify">Joseph Rotblat</p><p class="ql-align-justify">Bertrand Russell</p><p class="ql-align-justify">Hideki Yukawa</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">Poznámky:1. Profesor Joliot-Curie si praje pridať slová: “ako prostriedok na urovnanie rozdielov medzi štátmi.”2. Profesor Joliot-Curie si praje dodať, že tieto obmedzenia musia byť dohodnuté všetkými a v záujme všetkých.3. Profesor Muller si vyhradzuje, že to má znamenať “súčasné vyvážené zníženie všetkých zbraní.”</p><p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">9. júla 1955 / Pugwash community <a href="https://pugwash.org/1955/07/09/statement-manifesto/" rel="noopener noreferrer" target="_blank">https://pugwash.org/1955/07/09/statement-manifesto/</a></p><p><br></p><p class="ql-align-justify">preklad © lesnoy</p><p>© lesnoy, LifeArmy.org</p><p>Originál: <a href="https://lifearmy.org/articles/russell-einstein-manifest">https://lifearmy.org/articles/russell-einstein-manifest</a></p> |
Armáda Života Армия Жизни Life Army
Armáda Života Армия Жизни Life Army