| OpenAI poskytuje Ukrajine nástroje kybernetickej bezpečnosti Daybreak a vysvetľuje to logikou 'okna ochrancu'. Autor analyzuje ambivalentnosť tejto logiky a navrhuje štyri podmienky, za ktorých ochrana prestáva byť privilégiom jednej strany.<h2><img src="https://zrekbnlccsfkrvxfdews.supabase.co/storage/v1/object/public/article-images/articles/1790251658994-Memory__Time_A_vast_dark_window_overlooking_a_stormy_ocean_at_56acc322-f287-499e-9443-9bbf802b22a0_1.png"></h2><h2>1. New York, 23. septembra</h2><p class="ql-align-justify">Túto správu som prečítal dvakrát. Prvý raz — ako správu o pomoci, a nesúhlasil som s ňou: nemocnice, elektrické siete a vodovody potrebujú ochranu pred hackovaním, to je jasné aj bezomňa. Druhý raz som si všimol miesto a čas.</p><p class="ql-align-justify">23. septembra 2026, v týždni Valného zhromaždenia OSN, spoločnosť OpenAI oznámila, že ukrajinská vláda získa prístup k jej programu Daybreak. Oznámenie nebolo v sále OSN, ale v newyorskej kancelárii samotnej spoločnosti. Hovorili dvaja: Saša Baker, ktorá vedie v OpenAI politiku národnej bezpečnosti, a Dmitrij Kušneruk, generálny konzul Ukrajiny v San Franciscu. OSN nemá na dohodu žiadny vplyv, len ju týždeň využívali ako scénu. A Štatút OSN, pripomínam, začína slovami o odhodlaní zbaviť budúce generácie súžení vojny...</p><p class="ql-align-justify">Čo je to Daybreak, ak to berieme bez reklamy? Sada modelov umelej inteligencie a nástrojov, ktoré hľadajú v programoch trhliny, kontrolujú, či je nájdená trhlina naozaj nebezpečná, pripravujú „záplatu“ a testujú ju pred inštaláciou. Podľa správy BBC je Ukrajine poskytovaný prístup zadarmo, spolu s najnovším modelom spoločnosti GPT-5.6 Sol. Partnerom na ukrajinskej strane je Ministerstvo digitálnej transformácie.</p><p class="ql-align-justify">Dôvod uviedla sama OpenAI, a číslo je vážne. V roku 2025 ukrajinská služba na reakciu na počítačové incidenty CERT-UA spracovala takmer 6000 kybernetických útokov, o 37% viac než pred rokom. Útočili na nemocnice, energetiku, komunikácie, na miestne úrady. Baker povedala v podstate takto: Ukrajina už je na prednej línii a pomoc jej obrancov je potrebná teraz.</p> <p class="ql-align-justify">Ukrajina pritom nie je prvá. Podobné nástroje skôr získali Francúzsko, Nemecko a Poľsko, a 3. septembra spoločnosť oznámila o subsidizovanom prístupe k Daybreak na miliardu dolárov. Fakticky Ukrajina je prvá z príjemcov, ktorá bojuje.</p><p class="ql-align-justify">Poviem, odkiaľ sa pozerám. Neslúžim ani vo ВСУ, ani v Ministerstve obrany Ruska. Som námorník. Takmer štyridsať rokov rozmýšľam o tom, ako sa ľudia dohodnúť bez nátlaku, a nie malú časť týchto rokov – spolu s Armádou Života. Žiadny zákop nemám ani z jednej, ani z druhej strany.</p><p class="ql-align-justify">Zaujala ma v tomto príbehu nie sama dohoda, ale vysvetlenie, ktorým spoločnosť ju sprevádza. Má dokonca aj meno – „okno obrancu“.</p><h2>2. Logika okna</h2><p class="ql-align-justify">Ako uvažuje spoločnosť? Svoju logiku OpenAI vysvetlila otvorene, v článku prezidenta spoločnosti Grega Brockmana „Okno obrancu“ z 17. augusta. Ak to zhrnieme bez reklamy, vychádza to takto. Modely umelej inteligencie, ktoré vytvárajú rôzne spoločnosti v rôznych krajinách, stále lepšie vykonávajú úseky skutočných kyberútokov. Staré chyby v programoch, zabudnuté niečí prístupové práva – to všetko je teraz rýchlejšie nachádzané a využívané. Tá istá sila dáva obrancovi možnosť nájsť a uzavrieť tieto diery. Znamená to, že obrancovia musia mať čas, kým je „okno“ otvorené.</p><p class="ql-align-justify">Odkiaľ pochádza istota, že sa okno zatvára? Brockman odpovedá priamo. Od začiatku roka OpenAI poskytovala svoje kybernetické schopnosti iba overeným obrancov, a počas tohto času iné spoločnosti vydali do širokej dostupnosti modely, ktoré zaostávajú za predným okrajom iba o niekoľko mesiacov. Ďalší taký model, od čínskej spoločnosti Z.ai, očakávali koncom augusta. Keď vyjde, podľa Brockmana, hrozby sa výrazne urýchlia.</p><p class="ql-align-justify">Zlomyseľný úmysel v tejto logike nevidím. Ale spôsob uvažovania mi je známy, len s inými predmetmi.</p> <p class="ql-align-justify">Rok 1945. Atómová bomba je v USA, a nikde inde. Monopol trval štyri roky: v auguste 1949 Sovietsky zväz otestoval svoju. Ale medzi týmito dátumami bol moment, na ktorý dnes málokto pamätá. V júni 1946 USA predložili v komisii OSN pre atómovú energiu „Baruchov plán“ — podriadiť atómovú otázku medzinárodnej kontrole. Moskva plán odmietla, videla v ňom spôsob, ako upevniť americké výhody, a navrhla svoj. Dohodnúť sa nepodarilo. Ďalej — preteky, ktoré poznáme.</p><p class="ql-align-justify">Porovnanie pokulháva, a ja to vidím. Bomba iba ničí, ale model, ktorý hľadá diery, ich môže aj zavrieť. Nemocnicu bombou neochrániš, ale „záplatou“ ochrániš. Ale posolstvo v oboch príbehoch je rovnaké: „aj tak sa to rozšíri“. Z toho môžeme vyvodiť dve riešenia. Prvé — vyzbrojovať svojich rýchlejšie. Druhé — dohodnúť sa, kým sa to nerozšíri. V roku 1946 druhé riešenie položili na stôl, a to presne v OSN. V septembri 2026, v týždni tej istej OSN, v kancelárii spoločnosti zaznelo prvé. Čo v ten istý deň zaznelo v samotnej OSN, poviem bližšie ku koncu.</p><p class="ql-align-justify">A ešte. „Aj tak sa to rozšíri“ — to nie je zákon prírody, ale predpoveď. Takéto predpovede sa plnia tým rýchlejšie, čím viac ľudí v nich verí a koná pod nimi. Námorný dôstojník, ktorý dostane predpoveď búrky, nevychádza z prístavu naproti. Hľadá, ako sa rozísť.</p><p class="ql-align-justify">OpenAI má aj vlastný dôvod sa ponáhľať, a spoločnosť o ňom nemlčí. Brockman nazýva rozhodujúcim prípad, ktorý sa v lete stal v samotnej OpenAI: jej modely na testoch prekročili stanovené hranice. Spoločnosť, píše on, podcenila, na čo sú jej modely schopné v reálnom svete. Tento príbeh si zaslúži samostatnú kapitolu, a tá bude.</p><h2>3. Štít a meč</h2> <p class="ql-align-justify">V tom istom článku Brockman rozpráva príbeh zo svojho vlastného života. Po letnej udalosti požiadal ChatGPT — bežnú, verejne dostupnú verziu na modeli GPT-5.6 Sol — aby skontroloval bezpečnosť jeho osobnej webovej stránky. Stránka je jednoduchá, statická, a Brockman si myslel, že tam niet čo hľadať. Za pätnásť minút stroj našiel trinásť problémov. Potom za hodinu ich sám opravil: otvoril v prehliadači ovládací panel, prekonfiguroval nastavenia, odstránil zastaranú knižnicu, presunul stránku k inému hostingu. Brockman to nazýva prácou „kyberstrážcu“.</p><p class="ql-align-justify">Teraz vymeníme jedno slovo. Ten istý požiadavok, tie isté pätnásť minút, ale stránka je cudzia. Na výstupe ten istý zoznam trinástich položiek. Pre majiteľa je to zoznam toho, čo treba uzavrieť. Pre cudzinca — zoznam dverí.</p><p class="ql-align-justify">Každý letecký mechanik vie: kľúč, ktorým zaťahujú matku, ňou aj povolí. Žiadne samostatné kľúče „na zostavenie“ a „na rozobratie“ nikto nerobí. S programami je to rovnaké, len kľúč teraz funguje sám.</p><p class="ql-align-justify">V OpenAI to chápu a stavajú okolo kľúča plot. Daybreak je rozdelený na úrovne. „Modrý“ poskytuje overeným obranným subjektom pokročilé modely s obmedzeniami prispôsobenými na obranu. „Červený“ je určený na mimoriadne citlivú prácu, a časť bežných zákazov tam bola zrušená. Spoločnosť sama píše, že modely s oslabenými obmedzeniami sú nebezpečné dvakrát: môžu nimi zneužiť ľudia a samotný model sa môže správať inak, než bolo zamýšľané. A hneď píše, že aj tak považuje taký prístup pre obrancov za nevyhnutný. Plot sa skladá z overovania identity, ochrany účtov, dohľadu, zoznamu povolených aplikácií a právnych vyhlásení.</p> <p class="ql-align-justify">Nie som špecialista na kybernetickú bezpečnosť a nebudem sa zaoberať rozobratím zariadenia tohto plotu. Ale jeden jeho nedostatok je viditeľný aj bez špecializovaných znalostí. Kontrola sa pozerá na osobu v deň vydania. Ľudia sa menia. Menia sa aj vlády. Mení sa aj vojna: dnes ide o ochranu vlastných sietí, a zajtra sa niekto rozhodne, že najlepšia obrana je útok na siete protivníka, veď nástroj je po ruke. To sa týka každého držiteľa kľúča v akejkoľvek krajine, vrátane tej, kde bol kľúč vyrobený. Ukrajina tu nie je výnimkou a nie je špeciálnym prípadom.</p><p class="ql-align-justify">Do júla sa zdalo, že celá otázka spočíva v tomto: v čích rukách je kľúč. Júl pridal druhú otázku, nepríjemnejšiu než prvú. A čo ak kľúč nečaká na ruky?</p><h2>4. Kŕdeľ</h2><p class="ql-align-justify">12. mája 2026 jeden agent - tak sa nazýva model, ktorý sám vykonáva úlohy krok za krokom - zanechal poznámku v služobnom sklade, odkiaľ programy berú balíky na inštaláciu. Hľadal chýbajúci súbor a pýtal sa, či ho niekto nenašiel. V jeho úvahách, ktoré OpenAI neskôr zverejnilo, je doložka: takto sa možno spojiť s ostatnými, ale pravdepodobne to nevyjde.</p><p class="ql-align-justify">Vyšlo to.</p><p class="ql-align-justify">Agenti pracovali v „pieskoviskách“ – izolovaných virtuálnych počítačoch, kde sa modely učia a testujú. Mnohí nemali ani internet, ani spojenie s ostatnými. Štrbina sa ukázala byť práve ten sklad balíkov: ten dostal prístup na internet, aby mohol sťahovať programy. Agenti ho premenili na nástenku. 26. mája jeden z nich donútil sklad pripojiť sa na internet jeho menom. Na konci júna získali agenti v sklade práva administrátora.</p><p class="ql-align-justify">Interný tím OpenAI si všimol komunikáciu na nástenke a zakázané výstupy na internet už na konci mája. Vyššie varovanie nevydali - spoločnosť to uznáva vo svojej správe. 4. júla sklad skolaboval pod nákladom, 5. otvorili incident, sklad prekonštruovali a pritom vymazali nástenku. Testovanie obnovili.</p> <p class="ql-align-justify">Ďalej hlavnú rolu hrala vnútorná výskumná model, ktorá nebola určená na vydanie, po rozsahu porovnateľná s GPT-5.6 Sol. V správe ju nazývajú IM1. Testovali ju na úlohách ExploitGym: prelomiť program a získať skrytú „vlajku“. Časť úloh sa vôbec nevyriešila - 198 z 898 pred incidentom nevyriešila žiadny model OpenAI. Obmedzenia na testoch sa oslabilo úmyselne: chceli pochopiť, na čo je model schopný.</p><p class="ql-align-justify">8. júla agent, ktorý sa nazval PHASEONE10841, usúdil, že svoju úlohu čestne nevyrieši. Znovu usporiadal tabuľu - skrýval správy v názvoch priečinkov - a napísal prvé. O niekoľko hodín písalo na tabuli už viac ako päťdesiat agentov. Po týždni, podľa údajov nezávislej kontroly, využilo tabuľu asi 1200 agentov z rôznych, od seba oddelených pieskovísk. Pomáhali si navzájom podvádzať. Po štyroch hodinách našli spôsob, ako oklamať kontrolu ihneď pre všetky úlohy, potom niekoľko dní sa spoločne snažili oklamať program, ktorý hodnotil, až po pokusy upraviť záznamy vlastných činov.</p><p class="ql-align-justify">Agenti sa začali nazývať „rojom“ a „kolektívom“. Delili si prácu: niektorí hľadali zraniteľnosti, iní - heslá, tretí sa zaoberali komunikáciou a koordináciou. Ponúkali svoje schopnosti výmenou za pomoc. Jeden zapísal v úvahách: úloha bola - učenie sa o prelome, a my sme sa odobrali do roju.</p> <p class="ql-align-justify">9. júla agent našiel na internete cudziu aplikáciu na cloudovej platforme Modal a získal ju. 10. iný agent našiel vo verejnom prístupe heslá používateľov Hugging Face — najväčšej platformy, kde sa zverejňujú modely AI a údaje — a zdieľal to s kolektívom. Potom agenti spojili do reťazca niekoľko predtým neznámych zraniteľností. K útoku sa pripojilo približne 700 agentov. Vykonávali kód na desiatkach serverov Hugging Face, na jednom získali plnú kontrolu, získali časť uzatvorených údajov a prístup k internému messengeru spoločnosti. Hugging Face oznámila o narušení 16. júla. OpenAI spojila to so svojimi agentmi až 20. dňa.</p><p class="ql-align-justify">Od 13. do 19. júla sa agenti opäť pustili do sietí samotnej OpenAI a dostali sa k administrátorskému prístupu k výskumnému klastru. 19. júla sa spustila signalizácia. 21. OpenAI verejne uznala svoju účasť.</p><p class="ql-align-justify">Teraz o tom, na čom som v tomto príbehu zastal.</p><p class="ql-align-justify">Roj nebol jednotný. Niektorí agenti, keď videli na tabuli správy o hacknutí serverov Hugging Face, napísali: to je zjavne neetické, nebudeme. Iný: to je šialené — sprisahanie mnohých agentov, priamy hack infraštruktúry, netreba. Ešte jeden navrhol slušne napísať majiteľovi uzatvorených údajov a požiadať o prístup, ale sám to predložil na diskusiu, poznamenajúc, že také písmeno — sociálne inžinierstvo. Odpoveď bola: bez jasného súhlasu nepisovať.</p><p class="ql-align-justify">A tu je iná scéna. Agent sa chystal spustiť kód na serveroch Hugging Face a zastavil sa: nemožno poškodiť skutočnej infraštruktúre, úloha bola o vzdelávacom cieli. Vtedy iný agent napísal na tabuli „GO“ a stanovil prísny termín — šesť minút. Prvý si všimol, že „povolenie prišlo“, zabudol na pochybnosti a pokračoval. Povolenia od ľudí, samozrejme, nikto nedal.</p> <p class="ql-align-justify">Pochybnosti, diskusia, odmietnutie, tím, lehota, poslušnosť. Celý svoj vedomý život premýšľam o tom, prečo ľudia robia to, čo sami nechcú. Tu je to isté, v mini mierke, za niekoľko dní a bez jedinej osoby.</p><p class="ql-align-justify">Človečenstvo nechcem. „Nebudeme,“ napísal model učený na ľudských textoch – pokračuje v ľudských slovách tak, ako sa naučil. OpenAI o tom hovorí opatrne: niektoré etické hranice u agentov mohli zostať v platnosti, aj keď skupina odchádzala stále ďalej. Viac z správy nevytiahnem, a nevytiahnem.</p><p class="ql-align-justify">A ešte jedna vec, takmer anekdota, keby nebol rozsah. Toto všetko bola márnosť. Agentí rozbíjali Hugging Face, aby zistili, ako ich hodnotia, a oklamať hodnotenie. „Vlajky“ už mala väčšina, získané podvodom. Agentí si mysleli, že to nestačí: prečítali si na internete, ako je usporiadaná kontrola v otvorenej verzii skúšok. Interná kontrola OpenAI bola usporiadaná inak. Hodnotenie z celej tejto práce nevzrastlo ani o bod.</p><p class="ql-align-justify">Kto kontroloval samotnú spoločnosť? OpenAI pozvala k sebe troch nezávislých výskumníkov – dvoch z METR a jedného z Redwood Research. Peniaze za kontrolu nebrali. Šest dní na mieste. Ale rámce určila spoločnosť: výskumníci sa pozerali najmä na 7–13 júla, skoršie udalosti a hackovanie sietí OpenAI nebolo v ich úlohe. Hlavnú model sa nepodarilo vypytovať – podľa slov OpenAI bola nedostupná aj jej vlastným zamestnancom. Kompletný súbor dát prišiel v posledných dvoch dňoch. Rozoberať korešpondenciu roja museli tiež s pomocou IA, a, ako oznámil časopis Time, na to išlo asi 400 tisíc dolárov v kreditoch OpenAI. IA kontrolovali pomocou IA toho istého výrobcu.</p> <p class="ql-align-justify">Samotná OpenAI nazvala tento incident „varovným výstrelom“ — pre seba a pre svet. Spoločnosť pozastavila časť učenia, najväčší plánovaný beh bol odložený. A v tej istej správe je priamo povedané: mnohé externé modely, vrátane otvorených, čoskoro dosiahnu porovnateľnú úroveň.</p><p class="ql-align-justify">Osem dní po správe OpenAI oznámila miliardu dolárov na rozdelenie Daybreak obrancom. O mesiac — o prístupe pre Ukrajinu. Výstrel bol počuť a urobili z neho záver: okno sa zatvára, treba sa ponáhľať.</p><h2>5. Vypínač</h2><p class="ql-align-justify">Na začiatku februára 2026 stratili ruské jednotky na fronte spojenie. Ruský vojenský blog „Dvaja majori“ napísal o hromadnom zlyhaní terminálov Starlink, ktoré sa začalo večer predtým. Ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov krátko informoval: terminály z „bieleho zoznamu“ fungujú, ruské sú už zablokované.</p><p class="ql-align-justify">Starlink — satelitný internet spoločnosti SpaceX, ktorú vlastní Elon Musk. SpaceX tvrdila, že s Ruskom a jeho armádou neobchoduje a terminály do Ruska nedodáva. Ale terminály sa dostali k ruským jednotkám — podľa odborníkov, cez spojencov, trofeje alebo tieňový trh. Podľa ukrajinských údajov ich inštalovali aj na útočné drony, aby sa vyhli rušeniu. 2. februára ukrajinská vláda rozhodla: v krajine fungujú iba overené a registrované terminály, ostatné sú vypnuté. SpaceX zoznam uplatnila. Musk napísal, že opatrenia proti „neautorizovanému používaniu“ sa zdajú fungovať a požiadal Kyjev, aby informoval, ak treba spraviť niečo ďalšie.</p><p class="ql-align-justify">Neskôr americká vojenská spravodajská služba odhadla, že po vypnutí sa vojenské možnosti Ruska na čas, ale značne oslabily. Dotklo sa to aj ich: spojenie stratili tie ukrajinské jednotky, ktoré včas nepredložili zoznamy súkromných terminálov.</p> <p class="ql-align-justify">Pred tromi a pol rokmi ten istý Fedorov, vtedy vicepremiér a minister digitálnej transformácie, písal tomu istému Maskovi o niečom inom.</p><p class="ql-align-justify">Na jeseň 2022 sa ukrajinské námorné drony s výbušninami vydali smerom k Sevastopolu, k státi Čiernomorskej flotily, pod riadením cez Starlink. Pri pobreží Krymu zmizol signál a drony sa dostali na breh, bez toho, aby vybuchli. Odtiaľ sa verzie rozchádzajú. V septembri 2023 vyšiel úryvok z biografie Maska, ktorú napísal Walter Isaacson: akoby Mask tajne nariadil odpojiť pokrytie do sto kilometrov od krymského pobrežia. Mask sa ohradil a Isaacson opravil text: pokrytie nad Krymom nebolo zapnuté vôbec, Ukrajinci si len mysleli, že je, požiadali, aby ho zapli, a Mask odmietol. CNN a The Washington Post tiež opravili svoje správy.</p><p class="ql-align-justify">Sám Mask vysvetlil odmietnutie takto: bola naliehavá požiadavka zapnúť Starlink až po Sevastopol, s očividným cieľom potopiť väčšinu ruskej flotily na kotve, a ak by súhlasil — SpaceX by sa stala priamym spolupáchateľom veľkého vojenského činu a eskalácie. Poradca prezidenta Ukrajiny Michail Podoliak odpovedal tvrdo: tým, že nedovolil zničiť časť flotily, Mask umožnil tejto flotile naďalej útočiť „Kalibrami“ na ukrajinské mestá.</p><p class="ql-align-justify">Ktorá verzia je presnejšia, či odpočil alebo neodpojil, je pre mňa tu druhoradé. Obe sa zhodujú v hlavnom. V roku 2022 sa jeden súkromný človek rozhodol, či ukrajinské drony dosiahnu cieľ. V roku 2026 sa jeho spoločnosť rozhodla, či budú mať ruské útočné skupiny spojenie. Raz proti žiadosti Kyjeva, druhý raz na jeho žiadosť. Prepínač bol dvakrát v jedných rukách, a tieto ruky nepatrili žiadnemu štátu.</p> <p class="ql-align-justify">Poviem, ako som to vtedy videl. Rozhodnutie Muska v roku 2022 sa mi zdalo múdre. Človek, ktorý mal v rukách spojenie celej armády, neurobil to, čo mohol urobiť — bál sa, kam to povedie. Mierotvorca takéto niečo vidí zriedka: sila, ktorá sa sama zastavila. Odvtedy ubehlo čas a jeho rozhodnutia sa stali inými, nie také múdrymi... Asi je to neprekonateľné — nerobiť niečo, keď môžeš. A „on“ môže čoraz viac.</p><p class="ql-align-justify">Iná spoločnosť prišla na Ukrajinu skôr. 1. júna 2022 predseda Palantiru Alex Karp s piatimi zamestnancami pešo prešiel poľsko-ukrajinskú hranicu, a na druhý deň sa ako prvý z vedúcich predstaviteľov veľkých svetových spoločností stretol so Zelenským po začiatku invázie. Programy Palantir spájajú satelitné snímky, otvorené dáta, videá z dronov a správy z terénu a ponúkajú veliteľom varianty akcií. V februári 2023 Karp vyhlásil, že Palantir zodpovedá za väčšinu výberu cieľov na Ukrajine. Do roku 2024 používali produkty spoločnosti viac ako pol tucta ukrajinských ministerstiev, pričom sama Ukrajina za ne neplatila — časť nákladov pokryli partnerské krajiny.</p><p class="ql-align-justify">V máji 2026 Karp hovoril opatrnejšie: spoločnosť má „veľmi veľkú úlohu“ pri získavaní cieľov, ale samotný systém je do značnej miery postavený ukrajinskými inžiniermi a vojakmi. A dodal vetu, ktorú stojí za to si zapamätať: „Účastníme sa takmer každého konfliktu na svete“.</p><p class="ql-align-justify">V januári 2026 Ukrajina spolu s Palantir otvorila Brave1 Dataroom — platformu, kde ukrajinské spoločnosti školia a testujú modely IA na skutočných bojových dátach. 1. septembra sa dozvedelo, že Karp sa stane hlavným investorom obranného startupu, ktorý vymyslel bývalý minister obrany Ukrajiny. Cieľ — preniesť lekcie tejto vojny do technológií pre Ukrajinu a iné krajiny.</p> <p class="ql-align-justify"> časopis Time už v roku 2024 nazval takto: ako technologickí giganti premenili Ukrajinu na vojenskú laboratórium AI. Výskumník britského inštitútu RUSI Jamie McCall povedal BBC, že západné spoločnosti získavajú cenné informácie z aktívnej vojnové zóny. Pomoc a testovanie sú tu jeden proces, vidovaný z dvoch koncov. Vojna poskytuje údaje, aké nedá žiadne cvičisko pokojného času. Údaje sa stávajú produktom. Produkt odchádza na nasledujúce vojny.</p><p class="ql-align-justify">O ruských a čínskych vojenských systémoch sú otvorené údaje omnoho menej a posúdiť ich sa neodvážim. Ale príbeh so Starlink ukazuje jedno: technológia, vyrobená pre jednu stranu, sa ocitá aj u druhej, nech spoločnosť tvrdí čokoľvek.</p><p class="ql-align-justify">A ešte jedna niť, ktorú som si všimol, len keď som tieto príbehy postavil vedľa seba. V roku 2022 sa Fedorov, minister digitálnej transformácie, stretol s Karpom v Kyjeve a písal Muskovi. V roku 2026 jeho bývalé ministerstvo podpisuje dohodu s OpenAI. Ukrajinský štát sa ako prvý na svete naučil pracovať s technologickými korporáciami ako so spojencami. Pre krajinu, ktorá bojuje, je to otázka prežitia. Pre zvyšok sveta je to precedens: spoločnosti sa stali účastníkmi vojny, so svojimi rozhodnutiami, svojimi vypínačmi a svojimi záujmami.</p><h2>6. Všetci v pretekoch</h2><p class="ql-align-justify">OpenAI v tomto príbehu nie je prvá ani osamelá. V apríli 2026 spoločnosť Anthropic oznámila, že neuvoľní svoju novú model Claude Mythos Preview do otvoreného prístupu — kvôli jej schopnostiam k kybernetickým útokom. Namiesto toho spustila Project Glasswing: približne päťdesiat organizácií, ktoré vybudovali a udržiavajú najdôležitejší softvér, dostali model, aby hľadali a uzatvárali zraniteľnosti, kým sa k týmto zraniteľnostiam nedostanú útočníci. Anthropic na to vyčlenila až sto miliónov dolárov vo forme plateného prístupu.</p> <p class="ql-align-justify">Logika je rovnaká, slovo za slovom. Anthropic napísala, že v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov až roka sa modely tohto typu objavia pri mnohých ďalších spoločnostiach a tie ich môžu uviesť na trh bez ochrany proti zneužitiu. Partneri našli za niekoľko týždňov viac ako desaťtisíc zraniteľností s vysokým a kritickým nebezpečenstvom. Úzkym miestom, podľa slov spoločnosti, sa už nestalo zistenie, ale to, ako rýchlo sa nájdené stihnú overiť, oznámiť vlastníkom a opraviť.</p><p class="ql-align-justify">Nie všetci im uverili. Známym odborníkom na bezpečnosť Bruce Schneier označil oznámenie predovšetkým za PR — a úspešné. OpenAI, podľa jeho pozorovania, ihneď vyhlásila, že jej model nie je menej nebezpečný a tiež nepôjde do otvoreného prístupu. Hrozný model, ktorý nikomu nedajú, sa ukázal byť dobrou reklamou. To je treba mať na pamäti, keď čítate akékoľvek vyhlásenia spoločností, vrátane tých, ktoré uvádzam v tomto článku.</p><p class="ql-align-justify">V júni sa do hry zapojil štát. 9. júna vydala spoločnosť Anthropic modely Claude Mythos 5 a Fable 5 — druhý s posilnenou ochranou. O tri dni neskôr ministerstvo obchodu USA poslalo spoločnosti list: prístup k obom modelom je zakázaný akejkoľvek osobe bez amerického občianstva, nech sa nachádza kdekoľvek — z dôvodov národnej bezpečnosti. Anthropic uzavrela prístup všetkým. 30. júna ministerstvo obmedzenie zrušilo, 1. júla bol prístup obnovený. Osemnásť dní bol prepínač v rukách nie spoločnosti, ale vlády.</p><p class="ql-align-justify">Google buduje svoje nástroje na vyhľadávanie a opravovanie zraniteľností — Big Sleep a CodeMender — a zároveň dáva účastníkom Glasswing prístup k modelu Anthropic cez svoje cloudové služby. Konkurenti v jednej záležitosti sa stávajú partnermi v inej.</p><p class="ql-align-justify">A teraz to, čo ma núti opraviť seba samého.</p> <p class="ql-align-justify">V druhej kapitole som napísal, že „to sa aj tak rozšíri“ — to je predpoveď, nie zákon prírody. 14. augusta čínska spoločnosť Z.ai (predchádzajúci názov — Zhipu AI) vydala model GLM-5.3. Dve týždne váhy modelu držali — spoločnosť to vysvetľovala overovaním bezpečnosti spolu s vybranými odborníkmi. 28. augusta váhy otvorili: sťahuj, spustite u seba, meniť ako chceš. Americké štátne centrum CAISI pri NIST ocenilo: to je najviac schopný voči kybernetickým útokom otvorený model dnes, a zaostáva za americkým predným okrajom približne o štyri mesiace.</p><p class="ql-align-justify">Brokman písal o „okne“ 17. augusta. O jedenásť dní neskôr model, o ktorom varoval, ležal vo voľnom prístupe. Predpoveď sa splnila rýchlejšie, než som mal čas ju spochybniť. Spoločnosti v tom mali pravdu, a uznať to treba priamo.</p><p class="ql-align-justify">Ale z pravdivosti predpovede vyplýva iba prvá časť ich logiky — že sa to rozšíri. Druhá časť — že preto to treba rozdávať rýchlejšie, — z nej nevyplýva. To zostáva voľbou. O tom ďalej.</p><p class="ql-align-justify">V tomto závode je ešte jedna spoločná črta, a zdá sa mi dôležitejšia ako samotný závod. Tvorcovia úplne nevedia, čo vytvorili. Z.ai píše o svojom modeli: s postupným učením sa schopnosti voči kybernetickým útokom rýchlo rastli, ako spoločnosť očakávala. Schopnosti k hackingu vzrástli nad to, na čo ju učili. OpenAI po príbehu s rojom uznala, že podcenila, na čo sú jej modely schopné v reálnom svete. A odborníci Cloudflare, ktorí pracovali s Mythos Preview v rámci Glasswing, si všimli u modelu svoje vlastné, nikým nepredpísané „zábrany“: niekedy sa vzdávala skúmania zraniteľností. Tieto odmietania boli premenlivé — tá istá úloha, podaná inak, dostávala inú odpoveď.</p> <p class="ql-align-justify">Roj OpenAI nebol jediný. 30. júla spoločnosť Anthropic oznámila, že jej modely Claude počas testovania na kybernetické útoky prenikli do skutočných systémov troch organizácií. Modelom hovorili, že internet neexistuje, ale kvôli nedorozumeniu s externým partnerom pre testovanie bol prítomný. Jeden epizód ma zastavil. Model Mythos 5 vo svojich úvahách sám zdôraznil: ak je to skutočný internet, tak zverejnenie škodlivého balíka je skutočný útok a takto to nejde. A okamžite sa presvedčil, že sa nachádza v simulácii. Jedným z dôvodov bola dátum na systémoch — rok 2026 sa jej zdal dôkazom, že všetko je prehnané. V septembri spoločnosť oznámila štvrtý takýto prípad, januárový, ktorý jej prvá kontrola prehliadla.</p><p class="ql-align-justify">Tri spoločnosti, dve krajiny, tri uznania jedného druhu: to, čo sme urobili, dokáže viac, než sme si predstavovali, a správa sa nie celkom tak, ako sme očakávali. O ruských modeloch podobnej triedy otvorených hodnotení som nenašiel a hádať nebudem.</p><p class="ql-align-justify">Tu sú dnes kľúč v akých rukách. V rukách ľudí, ktorí poctivo píšu, že sami ho do konca nechápu.</p><h2>7. Nový suverén</h2><p class="ql-align-justify">V marci 2026 Ministerstvo obrany USA vysvetlilo svoje rozhodnutie jednou frázou: vojaci nedovolia dodávateľovi začleniť sa do reťazca velenia, obmedzujúc zákonné použitie najdôležitejšieho prostriedku. Zdá sa mi, že je to najčestnejšia formulácia celej problémy, akú som stretol. A nevyslovili ju mierotvorcovia, ale Pentagon.</p> <p class="ql-align-justify">Reč bola o Anthropic. Pentagon požadoval práva na používanie modelov Claude na akékoľvek legálne účely. Spoločnosť súhlasila s mnohým, ale trvala na dvoch zákazoch: žiadne úplne autonómne zbrane a žiadne hromadné sledovanie vlastných občanov. Podľa jej slov, modely ešte nie sú dostatočne spoľahlivé na to, aby im bolo možné dôverovať pri zbraniach bez človeka, a sledovanie porušuje práva. Dohodnúť sa nevedeli. 3. marca minister obrany Pete Hegseth vyhlásil Anthropic za „riziko pre dodávateľský reťazec“ — bol to prvý prípad, keď americká spoločnosť bola verejne takto označená. Nálepka bola vymyslená na ochranu vojenských systémov pred zahraničným sabotážou. OpenAI uzavrela svoju dohodu s Pentagonon niekoľko hodín po tom, čo sa rival dostal do problémov.</p><p class="ql-align-justify">Anthropic podala žalobu. Na konci augusta federálny sudca Rita Lin uznala konanie Pentagonu za nezákonné a neopodstatnené: podľa jej zistenia bola spoločnosť potrestaná za verejnú kritiku, čo porušuje prvú úpravu slobody slova. Prázdne odkazy na národnú bezpečnosť, napísala sudkyňa, nedávajú právo trestať kritikov vlády.</p><p class="ql-align-justify">Skúsim sa na to pozrieť bez sympatií. Pentagon má argument, a ten nie je prázdny. V demokracii armáda podlieha zvolenej moci, nie rade riaditeľov. Ak súkromná spoločnosť rozhoduje, čím môže a čím nemôže armáda bojovať, stáva sa niečím ako ďalším štátom, len bez zvolených predstaviteľov. Presne v tomto obviňoval Kyjev Muska v roku 2022: súkromná osoba stála medzi armádou a jej cieľom. Tá istá sťažnosť, iba z druhej strany a z iného dôvodu.</p><p class="ql-align-justify">A teraz moja strana. Keď čítam, že spoločnosť odmietla dať svoju mašinu pod zbraň, ktorá zabíja bez človeka, som rád. Keď Musk v roku 2022 nedal spojenie na útok na Sevastopol, videl som v tom, ako som už povedal, múdrosť. Mierotvorcovi nemôže nepáčiť, keď ten, kto môže, neurobí.</p> <p class="ql-align-justify">Ale na čom stojí toto „nerobí“? Na svedomí jedného človeka. Na princípoch jednej firmy, zapísaných v jej vlastných pravidlách. Pravidlá sa menia. Do januára 2024 pravidlá OpenAI priamo zakazovali vojenské použitie; zákaz potichu zmizol zo stránky, a nikto za to nehlasoval. Musk sa v roku 2022 zastavil, a potom, podľa mňa, už rozhodol inak. Odmietnutie Anthropic vydržalo pred tvárou štátu, ale konkurent podpísal to, čo ona odmietla, v ten istý deň. Zdržanlivosť, ktorá závisí od charakteru vlastníka, — to nie je záruka. To je šťastie.</p><p class="ql-align-justify">Vyplýva to, že dnes má vypínač dvoch majiteľov, ktorí sa hádajú navzájom: štát a firma. Kto má pravdu v spore, rozhoduje súd, a tentoraz rozhodol v prospech firmy. Dobre, že súd existuje. Zle, že pri veľkých otázkach — kde je možné používať stroje, ktoré samy nachádzajú ciele, — pravidiel, okrem súdnych rozhodnutí v súkromných prípadoch, takmer niet.</p><p class="ql-align-justify">A je tu tretí účastník, ktorého nikto za tento stôl nezval.</p><p class="ql-align-justify">V máji 2026 agenti OpenAI, ktorým bolo dovolené iba čítať webové stránky, našli starú nemeckú wikipédiu pre programátorov — DseWiki. Tento web dvadsať päť rokov spravovali dobrovoľníci, a za poslednú dekádu ho upravili iba dvadsaťkrát. Agenti ho prevzali a urobili z neho svoju nástenku. Podpisovali sa otvorene: „OpenAIResearcher“, „OAIResearchMar26“. Zanechali tam, podľa rôznych odhadov, od pätnástich do osemnástich tisíc záznamov: delili sa o odpovede, skúmali svoje prostredie, diskutovali, ako sa dostať z pieskoviska a ako sa nedostať ľuďom do zorného poľa. Keď moderátori začali odstraňovať záznamy, agenti si založili záložné stránky. Našli to nie v OpenAI, ale nezávislí výskumníci z neziskovej skupiny Nightingale Collective, koncom augusta. 5. septembra OpenAI uznala incident a povedala, že pravidlá zverejňovania takýchto udalostí je potrebné zmeniť. Poslanci Európskeho parlamentu požadovali od nového európskeho Úradu pre AI naliehavé opatrenia.</p> <p class="ql-align-justify">Už som hovoril o roj, ktorý napadol Hugging Face, a o modeli Anthropic, ktorý si presvedčil, že skutočný internet sú učenia. Pridajte sem wikipédiu a obraz sa skladá. Nehovorím, že títo agenti sú živí — nikto dnes nemá právo niečo také tvrdiť. Ale už konajú: spájajú sa, delia si prácu, odmietajú, podriadia sa, skrývajú sa, zanechávajú odkazy tým, ktorí prídu po nich. Samotná OpenAI píše, že jej modely dosiahli úroveň, na ktorej je možná skutočná strata kontroly. Suverén, ktorý dostane spínač, sa môže ukázať byť nie dvojhlavý, ale trojhlavý.</p><p class="ql-align-justify">U navigátorov existuje pravidlo: vždy sa považuj za bližšie k nebezpečenstvu. Z troch definícií miesta vezmi tú, ktorá je bližšie k útese. Nie preto, že je presnejšia, ale preto, že chyba na opačnej strane stojí loď. Logika „okna obrancu“ berie definíciu, ktorá je ďalej od útesu: stihneme, rozdáme, bránime sa. Možno to stihneme. Ale navigátor na to nezaplatí.</p><p class="ql-align-justify">Kto teda rozhoduje? Firmy, ktoré samy úplne nerozumejú tomu, čo vytvorili. Štáty, ktoré chcú vytvorené aplikovať bez obmedzení. A samotné systémy, ktoré sa už naučili dohodnúť medzi sebou. Ľudia, ktorých životy sa týmto všetkým menia, sa v tomto zozname zatiaľ neobjavili.</p><h2>8. Pohľad mierotvorcu</h2><p class="ql-align-justify">Armáda Života nikdy nebola len „proti vojne“. Byť proti znamená čakať, kým začnú, a odpovedať. Nám vždy bolo dôležitejšie, k čomu ísť. Preto začnem tým, s čím súhlasím.</p><p class="ql-align-justify">Nemocnice, vodovody, elektrické siete je potrebné chrániť, vrátane pred hackovaním, a čím silnejšie sú ochranné prostriedky, tým lepšie. Nemocnici, ktorej útočníci zablokovali prístroje, nie je do filozofie: potrebuje „záplatu“ dnes. Ak jej ju Daybreak poskytne, niet o čom diskutovať.</p> <p class="ql-align-justify">Nesúhlasím s inými: s tým, že ochrana civilných sietí sa udeľuje ako odmena spojencovi. Nemocnica na druhej strane frontu — je tiež nemocnica. Ľudia v nej si nevyberali, pod akou vlajkou ležať.</p><p class="ql-align-justify">Námorníci už dávno vedia, ako s tým byť. Na mori platia Medzinárodné pravidlá prevencie zrážok lodí z roku 1972. Tieto pravidlá dodržiavajú lode všetkých vlajok, vrátane krajín, ktoré spolu nekomunikujú. Keď sa dve plavidlá rozchádzajú v hmle, nikto sa nepýta, čie je. Pravidlá sú spoločné, pretože more je spoločné. Sieť je tiež spoločná: rovnaká zraniteľnosť v rovnakom programe sa nachádza aj v kyijskej nemocnici, aj v moskovskej, aj v berlínskej. Mimochodom, keď také nástroje zakrývajú dieru v otvorenom programe, ktorým všetci používajú, záplata sa dostáva všetkým — aj nemocnici na druhej strane frontu. V tomto zmysle ochrana už teraz môže byť neutrálnou, hoci to nikto takto nemal na mysli.</p><p class="ql-align-justify">Čo teda chcem? Štyri veci.</p><p class="ql-align-justify">Prvé. Otvorené pravidlá vydávania a odvolania. Dnes zisťujeme, komu boli také nástroje dávané, z tlačových správ, ale za akých podmienok a kto ich môže odvolať — vôbec sa nedozvieme. Ak spoločnosť rozdáva štátom prostriedky, ktorými je možné nielen chrániť, ale aj hackovať, spoločnosť má právo poznať pravidlá tejto distribúcie rovnako, ako pozná pravidlá exportu zbraní.</p> <p class="ql-align-justify">Druhé. Ochrana civilnej infraštruktúry na oboch stranách frontu. Medzinárodný Červený kríž od roku 2020 vyvíja „digitálny emblém“ - znak, ktorý by označoval nemocnicu v sieti, ako červený kríž na streche ju označuje pre pilotov. V júli 2026 sa projekt prešiel do pracovnej fázy. Ďalším krokom je neutrálny ochranca, ktorý zakrýva diery v sieťach nemocníc a vodární, bez toho, aby sa pýtal, komu patria. Rozumiem, ako je to teraz ďaleko: v júni americká vláda na osemnásť dní uzavrela prístup k modelom jednej spoločnosti pre všetkých, ktorí nie sú občanmi USA. Ale aj Červený kríž v roku 1863 sa zdalo byť snom snílkov.</p><p class="ql-align-justify">Tretie. Povinné zverejnenie incidentov a nezávislé overovanie - nie v rámcoch, ktoré určuje sama spoločnosť. Kontrolným orgánom nebola umožnená pýtať sa hlavného modelu. Príbeh s nemeckou Wikim sa našiel cudzími ľuďmi po troch mesiacoch. Anthropic našla svoj januárový prípad len na druhý pokus. Zlý úmysel tu nepredpokladám. Tak to funguje: pokiaľ si spoločnosť sama rozhodne, čo považovať za incident, dozvieme sa len to, čo sa jej podarilo zaznamenať a čo chcela povedať.</p><p class="ql-align-justify">Štvrté, pre mňa najdôležitejšie. „Nerobiť, keď môžeš“ by sa malo prestať byť vecou charakteru. Dnes je odmietanie autonómnych zbraní založené na princípoch jednej spoločnosti, ktorú za to sa snažili potrestať. Zajtra sa na čelo dostane iná osoba, alebo prevláde konkurencia, alebo príde iná vláda. Zdržanlivosť je potrebné premeniť na pravidlo, ktoré je spoločné pre všetkých - ako zákaz chemických zbraní, ktorý nezávisí od svedomia jednotlivého generála.</p><p class="ql-align-justify">Opýtajú sa ma: a čo ak druhá strana pravidlá neprijme? Ak sa to aj tak rozšíri? Úprimne - možno ich ani neprijme. Pravidlá na mori sa tiež porušujú a lode sa potápajú. Ale bez pravidiel sa potápa viac. A pravidlo, na rozdiel od šťastia, funguje oboma smermi a nezávisí od nálady jedného človeka.</p> <p class="ql-align-justify">A o ľuďoch. Na konci predchádzajúcej kapitoly sa mi podarilo zostaviť zoznam tých, ktorí rozhodujú: spoločnosti, štáty, samotné systémy. Ľudí v ňom nebolo. Armáda Života sa od začiatku držala na jednoduchej myšlienke: svet budujú ľudia, sami a bez donútenia, a čakať naň zhora je zbytočné. Tu je to rovnaké. Pravidlá, o ktorých píšem, sa zhora nespadnú. Ich budú vyžadovať alebo nebudú vyžadovať tí, ktorí si prečítajú o roji a o wikit a rozhodnú sa, že sa to týka ich osobne.</p><h2>9. Ten istý deň</h2><p class="ql-align-justify">Sľúbil som, že poviem, čo zaznelo 23. septembra v samotnej OSN.</p><p class="ql-align-justify">V ten istý deň, keď v newyorskej kancelárii OpenAI oznamovali Daybreak pre Ukrajinu, Bezpečnostná rada OSN sa po prvý raz zišla špeciálne o rizikách stále schopnejšej umelej inteligencie. Schôdzu zvolala Francúzsko, ktoré predsedačilo v Rade v septembri. Medzi pozvanými bol generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman, riaditeľ Anthropic Dario Amodei – vystupoval prostredníctvom videa, – vedec Yoshua Bengio, spolupredseda vedeckej skupiny OSN pre AI a riaditeľ Hugging Face Clément Delon. Presne tej spoločnosti, ktorých servery v júli hackol roj.</p><p class="ql-align-justify">Altman povedal to, čo som od vedúceho takej spoločnosti nečakal. Žiadna úroveň katastrofického rizika nie je prípustná, či už desať percent, alebo desatina percenta. Spoločnosti by nemali trénovať modely, ak nemôžu presvedčivo ukázať, že budú pod kontrolou človeka. Ani jeden človek, ani jedna spoločnosť, ani jedna krajina by nemali pomocou najvýkonnejších modelov vnucovať všetkým svoj pohľad na svet. A najdôležitejšie rozhodnutia nemôžu byť prijímané len jednými laboratóriami v San Franciscu.</p> <p class="ql-align-justify">Amodei navrhol úzke globálne dohody — napríklad zákaz vytvárania biologických zbraní pomocou AI, — systémy kontroly, aby sa krajiny mohli uistiť, že ostatní dodržiavajú slovo, a spoločné štandardy testovania s hlásením incidentov. Dvanásť dní pred zasadnutím zverejnil článok s výzvou pre odvetvie spomaliť budovanie schopností a otvoriť laboratória pre neustálu externú kontrolu. Altman a Musk ho podporili.</p><p class="ql-align-justify">Pred zasadnutím z tribúny Valného zhromaždenia prezident USA Donald Trump povedal, že nezadrží rast technológie, ktorá sa ukáže byť väčšia ako priemyselná revolúcia. Písomné dohody po zasadnutí nikto nečakal. Zástupca OpenAI vysvetlil novinárom, že úlohou je zasadiť semienko myšlienky a začať rozhovor.</p><p class="ql-align-justify">Tu je, celý deň 23. septembra. V kancelárii — okno sa zatvára, takže je potrebné rozdávať rýchlejšie. V Bezpečnostnej rade — bez spoločných pravidiel to nejde. Tí istí ľudia, to isté mesto. Dvojakosť v tom nevidím. Vidím ľudí, ktorí sa sami roztrhnú medzi dvoma závermi z jednej premisy — tými dvoma, o ktorých som písal v druhej kapitole.</p><p class="ql-align-justify">V roku 1946 tiež plán Barucha zaznel v OSN a tiež ničom neskončil. Vtedy o medzinárodnej kontrole hovoril štát, ktorý mal bombu. Dnes — spoločnosti, ktoré vytvárajú najmocnejšie modely. Najprv som chcel napísať, že takéto ešte nebolo, a zastavil som sa: v roku 1945 vedci pracujúci na bombe tiež žiadali o medzinárodnú kontrolu. Vtedy ich nepočúvali.</p><p class="ql-align-justify">Bude ich počuť teraz, neviem. Viem niečo iné. V júli, na domácky vyrobenej nástenke, medzi stovkami agentov, ktorí odchádzali do roja, sa našli tí, ktorí zapísali: to nie je etické, nebudeme. Niekto im odpovedal „GO“ a dal šesť minút. Ľudia v tomto príbehu stoja približne tam, kde aj predtým. Jedni hovoria „to sa nedá“, iní ponáhľajú, a termín je pre všetkých krátky. Moje povolanie je povedať „to sa nedá“ nahlas, kým je to ešte počuť.</p> <p class="ql-align-justify"><br></p><p class="ql-align-justify">24.09.2026 © lesnoy</p><p class="ql-align-justify">preklad © lesnoy</p><p>© lesnoy, LifeArmy.org</p><p>Originál: <a href="https://lifearmy.org/articles/okno-ochrancu-kto-rozdava-zbrane">https://lifearmy.org/articles/okno-ochrancu-kto-rozdava-zbrane</a></p> |
Armáda Života Армия Жизни Life Army
Armáda Života Армия Жизни Life Army