Armáda Života     Армия Жизни     Life Army

Home » 2026 » October » 23 » Jalta 2 0 Tri ľudia pri stole - a osem miliárd za dverami

---

12:05 PM Jalta 2 0 Tri ľudia pri stole - a osem miliárd za dverami

Môže sa svet znova stať predmetom dohody niekoľkých mocností? Od Jalty 1945 po rozhovory o stretnutí Trampa, Putina a Si Ťin-pchinga - úvaha o hraniciach sily, cene diplomacie a práve národov určovať vlastnú budúcnosť.<h2 class="ql-align-justify"><img src="https://zrekbnlccsfkrvxfdews.supabase.co/storage/v1/object/public/article-images/articles/1792692134924-79781364-ecb0-4580-8410-ad5c99ba84fd.png"></h2><h2 class="ql-align-justify"><br></h2><h2 class="ql-align-justify">Fotografia, ktorú história nepúšťa</h2><p class="ql-align-justify">Sú fotografie, ktoré s časom prestávajú byť len fotografiami. Menia sa na symboly epochy, na isté historické hieroglyfy. Stačí jeden pohľad, aby za zobrazením niekoľkých ľudí vznikli celé desaťročia vojen, nádejí, politických rozhodnutí, ľudských tragédií a nesplnených sľubov.</p><p class="ql-align-justify">Jedna z takýchto fotografií bola urobená vo februári 1945 v Jalte.</p><p class="ql-align-justify">Traja muži sedia v kreslách. Vľavo — Jozef Stalin, v strede — Franklin Delano Roosevelt, vpravo — Winston Churchill. Nepózujú na pozadí vojakov, nepronášajú horlivé reči, nepredvádzajú zbrane. Pred nami je takmer bežná scéna: traja štátni vodcovia, medzi ktorými existujú zložitné vzťahy, na niekoľko okamihov zastavili pred objektívom.</p><p class="ql-align-justify">Ale táto vonkajšia obyčajnosť je klamlivá.</p><p class="ql-align-justify">Vojna ešte pokračovala. Nemecko sa ešte kapitulovalo. Na Tichom oceáne prebiehali boje s Japonskom. Milióny ľudí sa ešte nevrátili z frontov, milióny sa už nikdy nevrátia. Európa ležala v troskách a budúcnosť mnohých štátov zostávala nejasná.</p><p class="ql-align-justify">A práve v tomto momente traja ľudia diskutovali nielen o skončení vojny, ale aj o usporiadaní povojnovej svete.</p><p class="ql-align-justify"><strong>V istom zmysle sa táto fotografia stala zobrazením samotnej myšlienky veľkej politiky: len niekoľkí prijímajú rozhodnutia, ktorých následky prežívajú mnohí.</strong></p><p class="ql-align-justify">Ubehlo osemdesiattri rokov.</p> <p class="ql-align-justify">Zanikol Sovietskeho zväzu. Britská ríša stratila svoje predchádzajúce svetové postavenie. Spojené štáty prešli obdobím bezprecedentného globálneho vplyvu, a potom sa stretli s rastúcou konkurenciou. Čína sa stala jednou z najväčších ekonomických a technologických mocností planéty.</p><p class="ql-align-justify">Zmenilo sa prakticky všetko: hranice, armády, technológie, prostriedky komunikácie, svetová ekonomika, ba dokonca aj predstavy o akceptovateľnom v medzinárodných vzťahoch.</p><p class="ql-align-justify">Ale prekvapujúco, sama fotografia zostáva aktuálnou.</p><p class="ql-align-justify">Stačí si v myšlienkach nahradiť Stalina Si Ťin-pchingom, Roosevelta Donaldom Trumpom, Churchilla Vladimírom Putinom — a pred nami sa už neobjaví historický dokument, ale politická alegória súčasnosti.</p><p class="ql-align-justify">Traja ľudia. Tri kreslá. Tri štáty, ktoré majú obrovskú vojenskú, politickú a ekonomickú silu.</p><p class="ql-align-justify">A stále ten istý neviditeľný otáznik, ktorý je za hranicami záberu:</p><blockquote class="ql-align-justify"><strong>A kde sú na tomto obraze ostatných osem miliárd obyvateľov Zeme?</strong></blockquote><h3 class="ql-align-justify">Keď sa novinový titulok stáva historickou otázkou</h3><p class="ql-align-justify">19. októbra 2026 americký denník <em>New York Post</em> zverejnil materiál o predpokladanom zámere Vladimíra Putina usporiadať trojstranné stretnutie s Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom. Publikácia porovnala možný summit s Jaltenskou konferenciou z roku 1945 a perspektívou nového určovania sféry vplyvu.</p><p class="ql-align-justify">Samo oznámenie neznamená, že tri mocnosti sa už dohodli na prehodnotení svetového poriadku. Navyše, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil diskusiu o hypotetickej schôdzke, ale oznámil, že neexistujú konkrétne dohody týkajúce sa jej konania a programu.</p> <p class="ql-align-justify">Inými slovami, medzi skutočnou diplomatickou iniciatívou a obrazom novej Jalty zatiaľ existuje značná vzdialenosť.</p><p class="ql-align-justify">Avšak ma zaujalo nie toľko správa o možnej schôdzke, ako historická analógia, ktorá okamžite vznikla okolo nej.</p><p class="ql-align-justify">Prečo práve Jalta?</p><p class="ql-align-justify">Prečo nie ďalší summit G20? Nie zasadnutie Rady bezpečnosti OSN? Nie medzinárodná mierová konferencia za účasti zainteresovaných štátov?</p><p class="ql-align-justify">Prečo sa do politickej imaginácie opäť vracia obraz, na ktorom traja sedia v kreslách a svet akoby očakával ich rozhodnutie?</p><p class="ql-align-justify">Možno preto, že za osem desaťročí ľudstvo tak a nevyřešilo zásadný rozpor medzi rovnosťou štátov v medzinárodnom práve a ich zjavnou nerovnosťou v skutočnej politike.</p><p class="ql-align-justify">V dokumentoch Organizácie Spojených národov sú štáty suverénne rovné. V skutočnosti sú ich možnosti neporovnateľné. Niektoré majú jadrové zbrane, globálne finančné systémy, technologické platformy a vojenské aliancie. Iné sú nútené hľadať záruky bezpečnosti, ekonomickú pomoc alebo jednoducho možnosť zachovať nezávislosť.</p><p class="ql-align-justify">Niektoré sú schopné ovplyvňovať udalosti v tisíckach kilometrov od vlastných hraníc. Iné len s ťažkosťami zabezpečujú bezpečnosť ľudí na svojom území.</p><p class="ql-align-justify">Ale vyvstáva otázka: <strong>stáva sa prevaha v sile právom rozhodovať za ostatných?</strong></p><p class="ql-align-justify">Nie je to prázdne filozofické uvažovanie. Od odpovede závisí, aký bude svet: systém samostatných štátov, ktoré sa dohodujú na základe práva, alebo súhrn území, rozdelených medzi centrá moci.</p><h3 class="ql-align-justify">Historická analógia, ktorá si vyžaduje opatrnosť</h3> <p class="ql-align-justify">Bolo by chybou tvrdiť, že vo februári 1945 sa Stalin, Roosevelt a Churchill jednoducho posadili pred geografickú mapu a podľa vlastného uváženia rozdelili planétu.</p><p class="ql-align-justify">Jaltská konferencia sa konala v úplne určitých historických okolnostiach. Tri štáty boli spojencami vo vojne proti nacistickému Nemecku. Ich lídri diskutovali o okupácii a budúcnosti Nemecka, o postavení Poľska, o politickej organizácii oslobodenej Európy, o vytvorení Organizácie Spojených národov a o účasti ZSSR vo vojne proti Japonsku.</p><p class="ql-align-justify">Časť rozhodnutí bola formalizovaná v dokumentoch. Druhá časť budúceho európskeho poriadku sa formovala neskôr – pod vplyvom vojenskej prítomnosti, rozporov medzi bývalými spojencami a začínajúcej studenej vojny.</p><p class="ql-align-justify">Preto je rozšírená formula „na Jalte rozdelili svet“ historicky príliš zjednodušená.</p><p class="ql-align-justify">A predsa sa nezrodila náhodou.</p><p class="ql-align-justify">Pretože pravé význam Jalty je určované nielen textami dohôd, ale aj tým, čo sa stalo po nej. Pre mnohé európske národy sa povojnové desaťročia ukázali ako čas obmedzeného suverenity, vonkajšieho politického vplyvu a existencie na rôznych stranách železnej opony.</p><p class="ql-align-justify">Jalta sa stala symbolom nielen diplomacie víťazov, ale aj tragického rozporu medzi vyhláseným právom národov vyberať si svoj osud a skutočným usporiadaním medzinárodného systému.</p><p class="ql-align-justify">Toto je dôvod, prečo snaha preniesť tento historický model do XXI. storočia vyvoláva také rozporuplné pocity.</p><p class="ql-align-justify">Na jednej strane, priama diskusia medzi najväčšími mocnosťami môže znížiť riziko vojenského konfliktu. A vo svete, kde existujú tisíce jadrových náloží, je taká možnosť sama o sebe mimoriadne dôležitá.</p> <p class="ql-align-justify">Na druhej strane, zosúladenie záujmov najsilnejších neznamená automaticky zabezpečenie spravodlivosti pre všetkých ostatných.</p><p class="ql-align-justify">A tu sa dostávame k centrálnej paradoxu našej doby.</p><p class="ql-align-justify"><strong>Ľudstvu sú nevyhnutné dohody medzi veľmocami. Ale ľudstvo by sa nemalo stať predmetom týchto dohôd.</strong></p><p class="ql-align-justify">Rozdiel medzi dvoma tvrdeniami sa zdá byť malý len dovtedy, kým osud vlastnej krajiny, vlastného domova a vlastnej rodiny nie je predmetom cudzích rokovaní.</p><p class="ql-align-justify">Práve o tomto rozdiele by som sa chcel zamyslieť.</p><p class="ql-align-justify">Nie o tom, ktorý z troch politikov je prefíkanejší, rozhodnejší alebo šťastnejší. Nie o tom, komu pripadne ďalší diplomatický bod. A ani nie len o osude Ukrajiny, hoci súčasná vojna robí túto otázku obzvlášť naliehavou.</p><p class="ql-align-justify">Ide o niečo výrazne väčšie.</p><p class="ql-align-justify">O tom, či sa dajú zastaviť vojny, bez toho, aby sa upevnili princípy, z ktorých sa rodia nové vojny. Môže sa uznávať objektívna sila štátov bez toho, aby sa uznávalo ich bezpodmienečné právo nakladať s inými národmi. A existuje vôbec cesta k medzinárodnej bezpečnosti, ktorá nevyžaduje od slabších platiť za pokoj silnejších.</p><p class="ql-align-justify">Aby sme sa pokúsili odpovedať, stojí za to v prvom rade vrátiť sa do februára 1945.</p><p class="ql-align-justify">A pozrieť sa na Jaltu bez romantickej hmly, ale aj bez pohodlných historických karikatúr.</p><p class="ql-align-justify">Pretože predtým, ako budeme diskutovať o možnosti nového Jalta, je potrebné objasniť, čím v skutočnosti bola prvá.</p><h2 class="ql-align-justify">Jalta 1945: dohoda víťazov alebo začiatok nového rozdelenia sveta?</h2> <p class="ql-align-justify">História má jeden úžasný rys: čím ďalej od nás je udalosť, tým jednoduchšia sa zdá. Desiatky rokov postupne vymazávajú pochybnosti, rozpory a neurčitosť, ktorými žili jej priami účastníci. Na mieste zložitých prepletencov okolností vzniká jasná, takmer geometrická schéma.</p><p class="ql-align-justify">Tak sa to stalo aj s Jaltou.</p><p class="ql-align-justify">Dnes sa často hovorí: Stalin, Roosevelt a Churchill sa stretli na Kryme, rozdelili Európu na sféry vplyvu a hneď na to prišla studená vojna.</p><p class="ql-align-justify">Pohodlná formula. Ale história málokedy býva taká jednoduchá.</p><p class="ql-align-justify">V februári 1945 nikto z účastníkov konferencie nevedel, aký bude svet o päť rokov. Ešte neexistovalo ani NATO, ani Varšavská zmluva. Berlínsky múr ešte nestál. Ešte neznela slávna fultonská reč Churchilla o železnej oponě. A Spojené štáty ešte nevyskúšali svoju prvú atómovú zbraň.</p><p class="ql-align-justify">Tri mocnosti boli spojencami. Ich armády pokračovali v boji proti spoločnému nepriateľovi. Víťazstvo nad nacistickým Nemeckom sa stávalo nevyhnutným, ale jej konečná cena ešte zostávala neznáma.</p><p class="ql-align-justify">Na rokovacom stole však sedeli ľudia, ktorých predstavy o budúcom svete sa podstatne líšili.</p><h3 class="ql-align-justify">Títo traja spojenci, tri predstavy o bezpečnosti</h3><p class="ql-align-justify">Pre Stalina mala najvyšší význam bezpečnosť Sovietskeho zväzu. Krajina utrpela obrovské ľudské a materiálne straty. Nemecký útok prišiel zo západu a sovietske vedenie sa snažilo vylúčiť opakovanie takej katastrofy.</p> <p class="ql-align-justify">Ale bezpečnosť v stalinskom chápaní znamenala nielen absenciu nepriateľských armád na hraniciach. Predpokladala politickú kontrolu nad susednými územiami alebo, aspoň, existenciu tamojších vlád orientovaných na Moskvu.</p><p class="ql-align-justify">Medzi ochranou vlastnej krajiny a kontrolou nad cudzou prechádza principiálna hranica. Avšak práve táto hranica v histórii veľkých mocností neraz sa ukazuje prvou obeťou rozhovorov o národnej bezpečnosti.</p><p class="ql-align-justify">Roosevelt sa na budúcnosť pozeral inak. Počítal s tým, že spolupráca víťazov sa podarí premeniť na dlhodobý medzinárodný systém. Najdôležitejším prvkom tohto systému mala byť Organizácia Spojených národov.</p><p class="ql-align-justify">Americký prezident dúfal, že veľké mocnosti dokážu spoločne vyriešiť najnebezpečnejšie rozporuplnosti bez toho, aby došlo k opakovaniu svetovej vojny.</p><p class="ql-align-justify">Avšak vo Washingtone existoval aj celkom konkrétny vojenský záujem: dosiahnuť vstup Sovietskeho zväzu do vojny proti Japonsku. V februári 1945 americké velenie ešte nemohlo počítať s rýchlym ukončením vojny v Pacifiku.</p><p class="ql-align-justify">Churchill predstavoval štát, ktorý formálne zostával jednou z najväčších impérií sveta, ale už pociťoval ťažké ekonomické vyčerpanie.</p><p class="ql-align-justify">Britský premiér sa obával nadmerného posilnenia ZSSR v Európe. Zároveň sa snažil zachovať britský vplyv v Stredozemí a na Balkáne, ako aj zabezpečiť dlhodobé americké prítomnosť v európskom systéme bezpečnosti.</p><p class="ql-align-justify">Takže za stolom nesedeli traja jedným smerom myslitelia, ale traja spojenci, ktorých ciele sa zhodovali len čiastočne.</p> <p class="ql-align-justify"><strong>Boli spojení potrebou ukončiť jednu vojnu, ale už sa začínali rozchádzať v predstavách o tom, ako zabrániť nasledujúcej.</strong></p><h3 class="ql-align-justify">Mapa Európy už ležala na zemi</h3><p class="ql-align-justify">Existuje okolnosť, bez ktorej nie je možné pochopiť výsledky Jalty.</p><p class="ql-align-justify">K februáru 1945 významná časť politickej budúcnosti Európy bola určovaná nie rokovaniami, ale rozmiestnením armád.</p><p class="ql-align-justify">Červená armáda sa nachádzala na území Poľska a postupovala k Berlínu. Sovietska vojenská prítomnosť sa rozširovala na rozsiahle oblasti východnej a juhovýchodnej Európy. Západní spojenci postupovali z druhej strany Nemecka.</p><p class="ql-align-justify">Skutočná možnosť určovať politickú budúcnosť oslobodených území vo veľkej miere závisela od toho, čie ozbrojené sily tam boli.</p><p class="ql-align-justify">Mohol byť podpísaný dokument o voľných voľbách. Mohli byť dohodnuté politické princípy. Mohlo sa dohodnúť medzinárodné pozorovanie.</p><p class="ql-align-justify">Ale kto mal zabezpečiť dodržiavanie týchto rozhodnutí, ak vojenskú a administratívnu moc na miestach kontrolovala jedna zo strán?</p><p class="ql-align-justify">A čo mali urobiť ostatní účastníci dohody v prípade porušenia dohodnutých podmienok? Začať novú vojnu — teraz už proti včerajšiemu spojencovi?</p><p class="ql-align-justify">Tu sa stretávame s jednou z najťažších zákonitostí medzinárodnej politiky.</p><p class="ql-align-justify"><strong>Diplomacia dokáže obmedziť moc, ale jej možnosti sa dramaticky znižujú, keď za dosiahnutými dohodami chýba účinný mechanizmus na ich vykonávanie.</strong></p><p class="ql-align-justify">Nie Jalta vytvorila tento rozpor. Avšak Jalta ho demonštrovala s výnimočnou jasnosťou.</p> <h3 class="ql-align-justify">Poľsko: krajina, pre ktorú začala vojna</h3><p class="ql-align-justify">Najmä tragicky sa to prejavilo v poľskej otázke.</p><p class="ql-align-justify">V septembri 1939 sa útok Nemecka na Poľsko stal bezprostredným podnetom na vstup Veľkej Británie a Francúzska do druhej svetovej vojny. Čoskoro, 17. septembra, vstúpili na poľské územie z východu sovietske vojská.</p><p class="ql-align-justify">O šesť rokov neskôr budúcnosť Poľska znovu diskutovali zástupcovia veľmocí.</p><p class="ql-align-justify">Pričom situácia obsahovala historickú horkosť: štát, ktorého nezávislosť slúžila ako základ na vyhlásenie vojny Nemecku, sa dostal do pozície nerovnoprávneho účastníka rokovaní o vlastnej budúcnosti.</p><p class="ql-align-justify">Na Jalte sa diskutovali dve úzko súvisiace problémy: poľské hranice a poľská vláda.</p><p class="ql-align-justify">Spojenci odsúhlasili princíp prechádzania východnou hranicou Poľska predovšetkým po línii Curzona, s niektorými ustúpeniami v prospech Poľska. Teritoriálne straty na východe sa predpokladalo kompenzovať ziskami na severe a západe na úkor Nemecka. Konečné určenie západnej hranice zostávalo predmetom ďalšieho urovnania.</p><p class="ql-align-justify">Ale ešte ostrejší bola otázka moci.</p><p class="ql-align-justify">Existovala poľská vláda v exile, nachádzajúca sa v Londýne. Zároveň na území Poľska fungovala dočasná vláda, podporovaná Moskvou.</p><p class="ql-align-justify">Jaltská dohoda predpokladala transformáciu poslednej na širšiu vládu národného jednota s účasťou iných demokratických zástupcov, vrátane Poliakov z emigrácie.</p><p class="ql-align-justify">Následne sa mali konať slobodné voľby na základe všeobecného hlasovania.</p> <p class="ql-align-justify">Na papieri to vyzeralo ako kompromis medzi záujmami veľmocí a právom poľského národa na sebaurčenie.</p><p class="ql-align-justify">Ale história položila otázku extrémne tvrdo: čo stojí sľub voľných volieb, ak politická opozícia nemá rovnakú slobodu konania?</p><p class="ql-align-justify">19. januára 1947 sa konali parlamentné voľby v Poľsku. Tieto voľby boli sprevádzané represiami proti opozícii a falšovaním výsledkov. Komunisti a ich spojenci upevnili politickú nadvládu.</p><p class="ql-align-justify">Medzinárodný sľub slobodnej vôle nezaručil jeho realizáciu.</p><p class="ql-align-justify">A tu nastáva otázka, ktorá sa dostáva ďaleko za hranice poľskej histórie:</p><blockquote class="ql-align-justify"><strong>Môže byť medzinárodná dohoda považovaná za spravodlivú len preto, že ju podpísali zákonní lídri mocných štátov, ak sú národy, ktorých osud určuje, zbavené účinnej možnosti chrániť svoje vlastné práva?</strong></blockquote><h3 class="ql-align-justify">Percentá ľudskej existencie</h3><p class="ql-align-justify">Stojí za to spomenúť ešte jeden epizódu, ktorá sa odohrala ešte pred Jaltou.</p><p class="ql-align-justify">V októbri 1944 sa Churchill stretol so Stalinem v Moskve. Počas rokovaní sa diskutovalo o vzťahu britského a sovietskeho vplyvu v niekoľkých balkánskych štátoch.</p><p class="ql-align-justify">Do dejín sa zapísal slávny dokument známy ako „percentuálna dohoda“.</p><p class="ql-align-justify">Navrhovalo sa podmienečné rozdelenie vplyvu: napríklad 90 percent sovietskeho vplyvu v Rumunsku a 90 percent britského v Grécku. Pre iné krajiny sa uvádzali iné pomery.</p> <p class="ql-align-justify">Toto nebola medzinárodná zmluva o prenose území. Percentá neznamenali doslovné rozdelenie obyvateľstva alebo štátneho vlastníctva. Odrazili pokus o politické ohraničenie záujmov, pričom ďalšie rokovania objasnili pôvodné návrhy.</p><p class="ql-align-justify">Ale samotná logika ohromuje.</p><p class="ql-align-justify">Za rokovacím stolom bolo možné napísať názov krajiny, postaviť oproti nemu číslo a diskutovať o budúcnosti jej zahraničnej politickej orientácie, akoby išlo o rozdelenie akcií podniku.</p><p class="ql-align-justify">A predsa za týmito názvami stáli ľudia, mestá, univerzity, fabriky, roľnícke hospodárstva, školy, nemocnice, ľudské nádeje a obavy.</p><p class="ql-align-justify">Samozrejme, štáty vždy zohľadňovali pomer síl. To nie je vynález XX. storočia. Avšak medzi pochopením záujmov iných mocností a uznaním ich práva nakladať s politickým osudom svojich susedov existuje obrovská vzdialenosť.</p><p class="ql-align-justify">Práve preto obraz sveta, ktorý je rozdelený podľa percent, zostáva tak znepokojujúci.</p><p class="ql-align-justify">Odhaľuje pokušenie premeniť zložitý vzťah medzi národmi na jednoduchú účtovnú knihu moci.</p><h3 class="ql-align-justify">Veľký projekt, ktorý sa zrodil z rozporu</h3><p class="ql-align-justify">Napriek tomu by bolo nespravodlivé vidieť v Jaltanskej konferencii výlučne predhistóriu studenej vojny.</p><p class="ql-align-justify">Na nej sa tiež riešili úlohy, od ktorých skutočne záviselo budúce osud celého ľudstva.</p><p class="ql-align-justify">Spojenci sa dohodli na dôležitých otázkach povojnového riadenia Nemeckom, vrátane účasti Francúzska v systéme okupačného kontroly. Diskutovali sa reparácie a zodpovednosť Nemecka za spôsobené škody.</p> <p class="ql-align-justify">Bola dosiahnutá dohoda o zvolaní konferencie 25. apríla 1945 v San Franciscu na vytvorenie novej medzinárodnej organizácie.</p><p class="ql-align-justify">Jaltské rozhodnutia tiež prispeli k dohodnutiu mechanizmu hlasovania v budúcej Rade bezpečnosti OSN, vrátane osobitných právomocí stálych členov.</p><p class="ql-align-justify">Tu sa objavuje ešte jeden historický paradox.</p><p class="ql-align-justify">Organizácia, určená na ochranu medzinárodného mieru a bezpečnosti, sa vytvárala s prihliadnutím na nerovnosť síl medzi štátmi.</p><p class="ql-align-justify">Právo veta stálych členov Rady bezpečnosti sa stalo súčasťou kompromisu, bez ktorého by bolo ťažké zabezpečiť účasť najväčších mocností v novom systéme kolektívnej bezpečnosti.</p><p class="ql-align-justify">Na jednej strane to umožnilo zohľadniť realitu: nemožno vybudovať udržateľný mechanizmus medzinárodnej bezpečnosti, úplne ignorujúc pozície najvýznamnejších vojenských mocností.</p><p class="ql-align-justify">Na druhej strane vznikol risk blokovania kolektívnych rozhodnutí práve vtedy, keď sa kroky jedného z najvplyvnejších štátov stali predmetom medzinárodného sporu.</p><p class="ql-align-justify">V tejto konštrukcii už existovalo rozpor, s ktorým ľudstvo žije dodnes.</p><p class="ql-align-justify">Medzinárodné právo vyhlasuje rovnosť štátov, ale mechanizmy udržiavania pokoja poskytujú niektorým z nich osobitné právomoci.</p><p class="ql-align-justify">A zostáva otvorená otázka: kde končí potrebný politický kompromis a začína inštitucionálne upevnenie nerovnosti?</p><h3 class="ql-align-justify">Sľub a jeho cena</h3><p class="ql-align-justify">Po výsledkoch Jaltskej konferencie bola prijatá Deklarácia o oslobodenej Európe.</p> <p class="ql-align-justify">V nej sa vyhlasovalo obnovenie suverénnych práv národov, rozvoj demokratických inštitúcií a konanie slobodných volieb.</p><p class="ql-align-justify">Bol to dôležitý dokument. Ukazuje, že účastníci konferencie nezhodnotili povojnové usporiadanie výlučne na rozdelenie sféry vplyvu.</p><p class="ql-align-justify">Avšak neskoršie udalosti odhalili obmedzenia sily takýchto deklarácií.</p><p class="ql-align-justify">V niektorých krajinách politický rozvoj prebiehal pri zachovaní viacstrannej konkurencie. V iných sa ustanovili režimy, ktoré boli do značnej miery závislé od Moskvy. Európa sa postupne delila na protikladné vojensko-politické systémy.</p><p class="ql-align-justify">Pri tom je nesprávne predstavovať všetky európske spoločnosti len ako pasívne obete cudzej vôle. V nich existovali vlastné politické hnutia, ideové konflikty a vnútorné sily, ktoré podporovali rôzne varianty povojnového usporiadania.</p><p class="ql-align-justify">Ale rovnako je nesprávne ignorovať vonkajšie nátlaky, vojenskú prítomnosť a represie, ktoré podstatne obmedzovali slobodu politického výberu.</p><p class="ql-align-justify">Jalta nebola jediným zdrojom povojnového rozdelenia Európy. Napriek tomu sa stala jej hlavným symbolom.</p><p class="ql-align-justify">Možno preto, že práve v nej sa tak jasne stretli dve myšlienky: potreba súhlasu medzi najsilnejšími štátmi a právo národov samostatne si určovať svoj osud.</p><p class="ql-align-justify">A ak dnes vážne diskutujeme o možnosti „Jalty 2.0“, mali by sme si pamätať nielen na fotografiu troch víťazov.</p><p class="ql-align-justify">Mali by sme si pamätať aj na tých, ktorí na fotografii neboli.</p><p class="ql-align-justify">Tých, ktorých práva boli sľúbené, ale nie zabezpečené.</p><p class="ql-align-justify">Tých, ktorých hranice sa diskutovali bez ich plného účastného zapojenia.</p> <p class="ql-align-justify">Tých, ktorí museli žiť desaťročia s následkami rozhodnutí prijatých dávno pred ich narodením.</p><p class="ql-align-justify"><strong>Skutočná lekcia Jalty nespočíva v tom, že veľké mocnosti by nemali viesť rokovania. Naopak, sú povinné hľadať cesty na zabránenie vojnám. Lekcia spočíva v tom, že pokoj medzi najsilnejšími ešte nezaručuje slobodu a bezpečnosť všetkým ostatným.</strong></p><p class="ql-align-justify">A teraz, po osemdesiatich dvoch rokoch, história ponúka novú verziu starej dilemy.</p><p class="ql-align-justify">Lenže tentoraz sedia za imaginárnym stolom už iní ľudia.</p><p class="ql-align-justify">A svet, ktorého osud by mohli diskutovať, sa stal neporovnateľne zložitejším.</p><h2 class="ql-align-justify">Tri mocnosti, tri rôzne svety. Čo hľadajú za stolom Trump, Putin a Si Ťin-pching?</h2><p class="ql-align-justify">Predstavme si na chvíľu, že stretnutie sa skutočne uskutočnilo.</p><p class="ql-align-justify">Veľká sála. Tri kreslá. Štátne vlajky. Objektívy televíznych kamier. Diplomati, tlmočníci a asistenti, ktorí starostlivo pripravili každý detail nadchádzajúceho rozhovoru.</p><p class="ql-align-justify">Donald Trump, Vladimir Putin a Si Ťin-pching si podávajú ruky.</p><p class="ql-align-justify">Pre miliardy divákov by to mohlo byť podujatie obrovského symbolického významu. Po niekoľkých rokoch vojen, sankcií, obchodných konfliktov a vzájomných hrozieb sa vedúci troch najväčších centier vojenskej a politickej moci zišli spoločne.</p><p class="ql-align-justify">Zdalo by sa, že ľudstvo by si mohlo odfúknuť s úľavou.</p><p class="ql-align-justify">Ale pokúsme sa na minútu vypnúť televízny zvuk.</p><p class="ql-align-justify">Zabudnúť na protokolárne úsmevy. Nevenovať pozornosť slávnostnosti prostredia. Mentálne odstrániť kreslá, vlajky a objektívy.</p><p class="ql-align-justify">Čo ostane?</p> <p class="ql-align-justify">Tri štáty s principiálne odlišnými záujmami. Tri politické systémy. Tri historické skúsenosti. A tri predstavy o tom, aký by mal byť svet, aby sa každé z týchto štátov cítilo dostatočne silné a dostatočne chránené.</p><p class="ql-align-justify">Pri tom žiadne z nich nemá záujem na tom, aby dve ostatné získali úplnú slobodu konania.</p><p class="ql-align-justify">Preto je moderná „Jalta“ nevyhnutne oveľa komplikovanejšia, ako jej novinový obraz.</p><h3 class="ql-align-justify">Washington: svet ako systém obchodov</h3><p class="ql-align-justify">Donald Trump priniesol do medzinárodnej politiky štýl, v ktorom diplomatické rokovania často pripomínajú obchodnú dohodu.</p><p class="ql-align-justify">To neznamená, že štáty doslova vníma ako podniky. Ale jeho verejná rétorika a praktické rozhodnutia sa neustále vracajú k otázkam výhodnosti, nákladov, ústupkov, vzájomnosti a merateľného výsledku.</p><p class="ql-align-justify">Koľko Amerika platí za bezpečnosť svojich spojencov? Čo získava na oplátku? Prečo by americké podniky mali ustupovať trhy zahraničným konkurentom? Ako vojenská prítomnosť v zahraničí prispieva k blahobytu vlastných občanov?</p><p class="ql-align-justify">Tieto otázky nemožno vyhlásiť za bezvýznamné len preto, že sú vyslovené v nezvyčajnej pre tradičnú diplomaciu forme.</p><p class="ql-align-justify">Akékoľvek štát má právo posúdiť náklady svojich medzinárodných záväzkov.</p><p class="ql-align-justify">Problém však nastáva, keď sa zložitá otázka bezpečnosti, suverenity a ľudských práv začína posudzovať predovšetkým cez prizmu bezprostrednej ekonomickej výhodnosti.</p><p class="ql-align-justify">Nerentabilnú obchodnú zmluvu je možné zrušiť. Nevhodnú investíciu — predať. Neúspešného partnera — nahradiť iným.</p> <p class="ql-align-justify">Ale je možné sa tak ľahko vzdať spojeneckých záväzkov, ak od nich závisí existencia celého štátu?</p><p class="ql-align-justify">Americká stratégia národnej bezpečnosti z roku 2025 a obranná stratégia z roku 2026 ukazujú výraznú zmenu vo vonkajších politických prioritách Washingtonu. Osobitná pozornosť sa venuje Západnej pologuli, súťaženiu s Čínou, ochrane technologickej a ekonomickej prevahy USA. Európskym spojencov sa navrhuje prevziať na seba výrazne väčšiu zodpovednosť za svoju obranu.</p><p class="ql-align-justify">Z toho však nevyplýva, že Spojené štáty sú pripravené jednoducho ustúpiť Rusku, Číne alebo akýmkoľvek regiónom sveta navzájom výmenou za vzájomné nezasahovanie.</p><p class="ql-align-justify">Naopak, Amerika má záujem o udržanie prístupu na svetové trhy, kľúčovým dopravným trasám, technologickým zdrojom a strategickým územiam.</p><p class="ql-align-justify">Tu sa objavuje prvý rozpor možnej novej Jalty.</p><p class="ql-align-justify"><strong>Washington môže usilovať o zníženie ceny svojho globálneho líderstva, pritom však nechce vzdať sa výhod, ktoré toto líderstvo poskytuje.</strong></p><p class="ql-align-justify">Môže sa požadovať od Európy, aby si sama hradila väčšiu časť svojej bezpečnosti. Ale znamená to, že je pripravená sledovať, ako ekonomika, technológie a zahraničná politika Európy prechádzajú do sféry vplyvu iného centra moci?</p><p class="ql-align-justify">Môže sa dohodnúť s Pekingom na obchodných ústupkoch. Ale je Washington pripravený uznať Číne právo stanovovať politické pravidlá v celom západnom Tichom oceáne?</p><p class="ql-align-justify">Môže sa hľadať normalizácia vzťahov s Moskvou. Ale ako to skombinovať so záujmami členských štátov NATO, s americkým vplyvom v Európe a s potrebou udržiavať dôveru iných spojencov?</p> <p class="ql-align-justify">Trump môže chcieť veľký obchod.</p><p class="ql-align-justify">Ale veľký obchod ešte neznamená pripravenosť vzdať sa veľkej moci.</p><h3 class="ql-align-justify">Moskva: bezpečnosť alebo uznanie sféry vplyvu?</h3><p class="ql-align-justify">V ruských predstavách o medzinárodnej politike zaujíma centrálnu pozíciu otázka bezpečnosti.</p><p class="ql-align-justify">Rozšírenie NATO, vojenská prítomnosť západných krajín blízko ruských hraníc, status Ukrajiny, kontrola nad strategickými komunikáciami a možnosť umiestnenia cudzích zbraní — to všetko Moskva spája so svojou národnou bezpečnosťou.</p><p class="ql-align-justify">Ruské vedenie neustále trvalo na potrebe záruk, ktoré by brali do úvahy nielen záujmy Ukrajiny, ale aj samotnej Ruska.</p><p class="ql-align-justify">V februári 2026 ruskí zástupcovia opäť zdôraznili, že potenciálna mierová dohoda by mala predpokladať obmedzenia súvisiace s členstvom Ukrajiny v NATO a umiestnením cudzích vojsk.</p><p class="ql-align-justify">Ale práve tu je potrebné položiť otázku, ktorú nemožno obísť žiadnymi diplomatickými formulami.</p><p class="ql-align-justify">Kde končí právo jedného štátu na bezpečnosť a začína pokus obmedziť suverenitu iného?</p><p class="ql-align-justify">Rusko, ako akýkoľvek štát, má právo požadovať rešpektovanie svojej územnej celistvosti, ochranu obyvateľstva, dodržiavanie medzinárodných záväzkov a prijímanie rozumných opatrení proti skutočným vojenským hrozbám.</p><p class="ql-align-justify">Ale právo na bezpečnosť nezahŕňa neobmedzené právo určovať politický osud susedných štátov.</p><p class="ql-align-justify">Ozbrojená invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 postavila túto otázku nie do teoretickej, ale do tragicky praktickej roviny.</p> <p class="ql-align-justify">A teraz sa akékoľvek dlhodobé urovnanie nevyhnutne stretne s potrebou rozlíšiť vzájomné záruky bezpečnosti, územné nároky a záväzky podľa medzinárodného práva.</p><p class="ql-align-justify">Pre Moskvu by potenciálne stretnutie s lídrami USA a Číny mohlo mať aj samostatný symbolický význam.</p><p class="ql-align-justify">Demonstrovalo by, že Rusko naďalej šponuje rolu jedného z hlavných účastníkov určovania svetového poriadku.</p><p class="ql-align-justify">Navyše, presun ukrajinskej otázky do formátu rokovaní troch veľkých mocností by mohol posilniť možnosť diskutovať nielen o ukončení bojových akcií, ale aj o širších dohodách o európskej bezpečnosti.</p><p class="ql-align-justify">Avšak takú politickú možnosť nemožno zamieňať s právom rozhodovať o osude Ukrajiny bez jej súhlasu.</p><p class="ql-align-justify">Existuje aj iný aspekt.</p><p class="ql-align-justify">Moskva sa zaujíma o oslabenie ekonomických obmedzení, obnovenie možnosti zahraničného obchodu, prístup k technológiám a rozšírenie medzinárodnej spolupráce.</p><p class="ql-align-justify">Ale ako ďaleko je ochotná ísť na dosiahnutie takýchto výsledkov? Aké záruky považuje za dostatočné? Aké záväzky súhlasí prijať sama?</p><p class="ql-align-justify">Na tieto otázky nemožno odpovedať na základe jednoho novinového článku alebo verejného vyhlásenia.</p><p class="ql-align-justify">Ich vyriešenie by si vyžadovalo konkrétne dohody, preveriteľné záväzky a mechanizmy vykonávania.</p><p class="ql-align-justify">Inak nová Jalta riskuje, že sa premení na slávnostné uznanie existujúcich rozporov, a nie na ich prekonanie.</p><h3 class="ql-align-justify">Peking: budúcnosť je dôležitejšia ako symboly minulosti</h3><p class="ql-align-justify">Čína zaujíma v tejto imaginárnej trojke osobitné postavenie.</p> <p class="ql-align-justify">Pre Spojené štáty zostáva jednou z kľúčových otázok zachovanie globálneho vedenia. Pre Rusko – miesto v bezpečnostnom systéme Európy a uznanie jej medzinárodného vplyvu.</p><p class="ql-align-justify">Čína však čoraz viac spája svoju budúcnosť s dlhodobým ekonomickým, priemyselným a technologickým rozvojom.</p><p class="ql-align-justify">Jeho záujmy sú oveľa širšie než vojensko-politická konkurencia.</p><p class="ql-align-justify">Výrobné reťazce, export, polovodiče, umelá inteligencia, energetické zdroje, námorný obchod, infraštruktúra a medzinárodné finančné transakcie – to všetko tvorí základ čínskej účasti na svetovej ekonomike.</p><p class="ql-align-justify">Preto hypotetické rozdelenie planéty na tri uzavreté sféry vplyvu rozhodne nemusí zodpovedať záujmom Pekingu.</p><p class="ql-align-justify">Čínska ekonomika závisí od interakcie s štátmi, ktoré sú súčasne partnermi Spojených štátov, členmi európskych združení alebo účastníkmi iných vojensko-politických systémov.</p><p class="ql-align-justify">Prečo by sa Čína mala dobrovoľne súhlasiť s medzinárodným modelom, ktorý by mohol obmedziť jej prístup na tieto trhy?</p><p class="ql-align-justify">Peking sa zasadzuje za viacpolárne usporiadanie medzinárodných vzťahov, zdôrazňuje význam suverenity a nezasahovania, rozvíja vlastné diplomatické iniciatívy.</p><p class="ql-align-justify">Spolu s tým zostáva most citlivým pre čínske vedenie otázka Taiwanu.</p><p class="ql-align-justify">Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia a kategoricky odmieta perspektívu jeho formálnej nezávislosti. Orgány Taiwanu, ktoré spravujú ostrov samostatne, odmietajú nároky Pekingu na vykonávanie moci nad ním.</p> <p class="ql-align-justify">Spojené štáty, dodržiavajúc vlastnú politiku jednej Číny, pokračujú v podpore obranyschopnosti Taiwanu.</p><p class="ql-align-justify">Tu vzniká nebezpečné pokušení geopolitickej analógie.</p><p class="ql-align-justify">Ak sa veľmoci začnú otvorene dohadovať o prevažných sférach vplyvu, neobjaví sa u účastníkov takýchto rokovaní túžba prepojiť úplne odlišné otázky vzájomnými ústupkami?</p><p class="ql-align-justify">Napríklad, európsku bezpečnosť — so stavom v Taiwanskom prielive.</p><p class="ql-align-justify">Avšak neexistujú dôkazy o tom, že takáto dohoda už existuje alebo je naozaj navrhnutá tromi hlavnými mestami.</p><p class="ql-align-justify">Je to možný riziko samotnej logiky rozdelenia sfér vplyvu, a nie stanovený plán rokovaní.</p><p class="ql-align-justify">A Peking má vážne dôvody zaobchádzať s takýmito kombináciami opatrne.</p><p class="ql-align-justify">Čína má záujem o vzťahy s Ruskom, ale nie je povinná zdieľať každé ruské zahranično-politické rozhodnutie. Má záujem o dohody s Washingtonom, ale nemieni dobrovoľne sa vzdať vlastného strategického priestoru.</p><p class="ql-align-justify">21. októbra 2026 čínsky ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo ochotu pomôcť pri politickom urovnaní ukrajinského konfliktu, avšak neohlásilo prípravu trojstranného samitu.</p><p class="ql-align-justify">Diplomatická zdržanlivosť v tomto prípade je výstižná.</p><p class="ql-align-justify"><strong>Byť jedným z troch účastníkov veľkého obchodu a súhlasiť s podmienkami tejto dohody — sú úplne odlišné veci.</strong></p><h3 class="ql-align-justify">Tri veľmoci — ale nie tri rovnaké polovice sveta</h3><p class="ql-align-justify">Napriek tomu sama myšlienka rozdeliť svet medzi tri centrá moci obsahuje ešte jedno skryté zjednodušenie.</p><p class="ql-align-justify">Tieto štáty sú neporovnateľné z pohľadu štruktúry svojej moci.</p> <p class="ql-align-justify">Spojené štáty majú globálny systém aliancií, medzinárodný vplyv dolára, najväčšie technologické korporácie a značné možnosti vojenskej prítomnosti mimo vlastných hraníc.</p><p class="ql-align-justify">Čína disponuje obrovskou priemyselnou základňou, rozvinutou infraštruktúrou, rastúcim technologickým potenciálom a úzkymi obchodnými väzbami s väčšinou sveta.</p><p class="ql-align-justify">Rusko si zachováva najväčší jadrový potenciál vedľa USA, značné prírodné zdroje a schopnosť uplatňovať vojenský a diplomatický vplyv na medzinárodné dianie. Pri tom sa rozmery a štruktúra jeho ekonomiky zásadne líšia od amerických a čínskych.</p><p class="ql-align-justify">Ako určiť podiely vplyvu medzi tak rôznymi mocnosťami?</p><p class="ql-align-justify">Podľa rozlohy? Podľa počtu obyvateľov? Podľa vojenských výdavkov? Podľa jadrových zbraní? Podľa objemu ekonomiky? Podľa technologickej prevahy?</p><p class="ql-align-justify">Vo svete, kde jeden štátny centrál môže kontrolovať najdôležitejšie finančné toky, iný – výrobné reťazce a tretí – podstatnú časť strategických zdrojov, jednoduché rozdelenie geografickej mapy stráca zmysel.</p><p class="ql-align-justify">Práve preto je súčasná politika oveľa zložitejšia ako zobrazenie troch lídrov pred veľkou mapou.</p><p class="ql-align-justify">V roku 1945 kontrola nad územím v značnej miere závisela od umiestnenia armád.</p><p class="ql-align-justify">V roku 2026 má územie naďalej obrovský význam, ale moc sa šíri aj prostredníctvom technológií, finančných systémov, digitálnych platforiem, satelitných sietí, energetickej infraštruktúry a kontroly nad kriticky dôležitými dodávkami.</p><p class="ql-align-justify">Možno nakresliť čiaru na geografickej mape.</p> <p class="ql-align-justify">Ale nie je možné tak jednoducho rozdeliť internet, svetové finančné transakcie, oceánsku komunikáciu a vedecké poznanie.</p><p class="ql-align-justify">Táto okolnosť robí dohody veľkých mocností súčasne nevyhnutnými a mimoriadne ťažkými.</p><h3 class="ql-align-justify">Hlavný paradox imaginárneho samitu</h3><p class="ql-align-justify">Takže predpokladajme, že sa tri lídri predsa len stretli.</p><p class="ql-align-justify">Čo by mohli dohodnúť?</p><p class="ql-align-justify">Opatrenia na prevenciu náhodného vojenského konfliktu. Obmedzenia strategických zbraní. Kanály núdzovej komunikácie. Princípy vzájomnej kontroly. Osobitné otázky obchodu, energetiky a sankčnej politiky.</p><p class="ql-align-justify">Každá z takýchto dohôd by potenciálne mohla zvýšiť medzinárodnú bezpečnosť.</p><p class="ql-align-justify">Ale to nie je vôbec to isté, čo rozdeliť planetu na tri politické územia.</p><p class="ql-align-justify">Naviac skutočné diplomatické víťazstvo by možno spočívalo práve v odmietnutí takéhoto rozdelenia.</p><p class="ql-align-justify">V schopnosti najsilnejších štátov uznať existenciu vzájomných záujmov, dohodnúť sa na obmedzeniach vlastného správania a vytvoriť podmienky, za ktorých bezpečnosť jedného nevyžaduje politické podriadenie druhého.</p><p class="ql-align-justify">To je oveľa zložitejšie ako vymeniť územia na imaginárnej mape.</p><p class="ql-align-justify">Pretože ustúpiť inému je vždy ľahšie, ako obmedziť vlastnú moc.</p><p class="ql-align-justify">Tu si spomínam na starú vlastnosť historických fotografií.</p><p class="ql-align-justify">Sme zvyknutí vidieť na nich hlavných aktérov. Ale takmer nikdy nevidíme tých, ktorí budú platiť za ich chyby.</p><p class="ql-align-justify">A preto, zamýšľajúc nad možnou "Jaltou 2.0", by sme sa nemali pozerať len na tri stoličky.</p> <p class="ql-align-justify">Stojí za to venovať pozornosť prázdnemu priestoru okolo nich.</p><p class="ql-align-justify">Tam sa nachádza Európa. Tam sa nachádza Ukrajina. Tam sa nachádzajú štáty Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky. Tam sa nachádzajú miliardy ľudí, ktorí sa nezúčastnili na výbere programu rokovaní, ale môžu byť bezprostredne ovplyvnení prijatými rozhodnutiami.</p><p class="ql-align-justify">A ak sa diskusia o novom svetovom poriadku naozaj uskutoční, jeho historickú hodnotu určí nie rozsah protokolovej fotografie.</p><p class="ql-align-justify"><strong>Určí ju to, či sa najsilnejší dokážu dohodnúť medzi sebou, bez toho aby ostatným odobrali právo rozhodovať o vlastnom osude.</strong></p><p class="ql-align-justify">A preto nasledujúca otázka sa stáva nevyhnutnou:</p><p class="ql-align-justify">Kto dnes zostáva za dverami rokovacej sály — a čo sa stane, ak sa dvere nikdy neotvoria?</p><h2 class="ql-align-justify">Ukrajina a Európa: účastníci rokovaní alebo predmet veľkého obchodu?</h2><p class="ql-align-justify">Keď sa v medzinárodnej tlači objaví správa o možnosti stretnutia troch najväčších svetových mocností, pozornosť sa zvyčajne sústredí na tých, ktorí majú byť prítomní pri stole.</p><p class="ql-align-justify">Ale myslím si, že rovnako dôležité je pozrieť sa na tých, ktorých kreslá zostávajú prázdne.</p><p class="ql-align-justify">Na slávnej jaltanskej fotografii z roku 1945 nie sú zástupcovia Poľska, Rumunska, Bulharska, Maďarska, Česko-Slovenska a mnohých ďalších štátov, ktorých budúcnosť v jednej alebo druhej forme závisela od dohôd víťazov.</p><p class="ql-align-justify">To neznamená, že všetky tieto krajiny boli rovnako bezprávne alebo že každé rozhodnutie bolo prijaté výhradne troma ľuďmi. História, ako sme sa už presvedčili, je zložitejšia ako takéto schémy.</p> <p class="ql-align-justify">Ale fotografia presne zachytáva jednu osobitosť medzinárodnej politiky tej doby: právo zúčastniť sa na určení budúcnosti sveta bolo veľmi nerovnomerne rozdelené.</p><p class="ql-align-justify">A teraz, o osemdesiat jedna rokov neskôr, pred ľudstvom vzniká prekvapujúco podobná otázka.</p><p class="ql-align-justify">Ak sa Spojené štáty, Rusko a Čína rozhodnú prediskutovať nový poriadok medzinárodných vzťahov, aké miesto v týchto rokovaniach zaujmú ostatné štáty?</p><p class="ql-align-justify">Najmä tie, ktorých bezpečnosť priamo závisí od možných dohovorov.</p><p class="ql-align-justify">Ukrajina? Poľsko? Nemecko? Francúzsko? Pobaltské štáty? Japonsko? Južná Kórea?</p><p class="ql-align-justify">A konečne, Európska únia — združenie štátov s obrovským hospodárskym potenciálom, vlastnými politickými inštitúciami a čoraz vážnejšími nárokmi na samostatnú úlohu v globálnej bezpečnosti?</p><p class="ql-align-justify"><strong>Naozaj v XXI. storočí medzinárodná politika znovu schopná premeniť sa na rokovania o osudoch štátov, ktorým sa pritom neumožňuje zúčastniť sa na rozhodovaní?</strong></p><h3 class="ql-align-justify">Dve trojice za dvoma rôznymi stolmi</h3><p class="ql-align-justify">Tu stojí za to obrátiť pozornosť na udalosti októbra 2026.</p><p class="ql-align-justify">Kým americké médiá diskutovali o hypotetickom summite Trumpa, Putina a Si Ťin-pchinga, reálny diplomatický proces sa vyvíjal iným smerom.</p><p class="ql-align-justify">20. októbra sa osobitný predstaviteľ prezidenta USA Steve Witkoff stretol s Volodymyrom Zelenským v Oslo. Na konzultáciách sa zúčastnili európski zástupcovia. Diskutovali sa záruky bezpečnosti, územné otázky a možné podmienky na ukončenie vojny.</p><p class="ql-align-justify">Na ďalší deň sa Witkoff stretol s Vladimirom Putinom v Petrohrade.</p> <p class="ql-align-justify">Po týchto rokovaniach sa objavili správy o pripravenosti Moskvy a Kyjeva obnoviť trojstranné kontakty s účasťou Spojených štátov.</p><p class="ql-align-justify">Upozorníme na principiálny rozdiel.</p><p class="ql-align-justify">V novinovej verzii „Jalta 2.0“ by pri stole mali sedieť USA, Rusko a Čína. Ukrajina v tejto konštrukcii riskuje, že sa stane jednou z otázok globálneho obchodu.</p><p class="ql-align-justify">V diskutovanom formáte bezprostredných mierových rokovaní je tretím účastníkom vedľa Ruska a USA sama Ukrajina.</p><p class="ql-align-justify">A to nie je len rozdiel diplomatického protokolu.</p><p class="ql-align-justify">Je to rozdiel medzi diskusiou o osude iných a účasťou na stanovení vlastného.</p><p class="ql-align-justify">Samozrejme, prítomnosť ukrajinských predstaviteľov ešte nezaručuje rovnakoprávnosť strán. Možnosti štátov sú rôzne, a rokovacie pozície závisia aj od situácie na fronte, od ekonomiky a od podpory partnerov.</p><p class="ql-align-justify">Ale absencia strany, priamo zasahovanej do dohody, vytvára ďalší problém: aj najvážnejšie rozhodnutie môže byť zbavené potrebného súhlasu tých, ktorí ho budú musieť vykonávať.</p><p class="ql-align-justify">A tu sa historická analógia s Jaltou stáva obzvlášť poučnou.</p><h3 class="ql-align-justify">Mier bez Ukrajiny alebo mier pre Ukrajinu?</h3><p class="ql-align-justify">Medzi politickými komentátormi existuje pokušenie zobrazovať ukrajinský konflikt výlučne ako konfrontáciu Ruska a kolektívneho Západu.</p><p class="ql-align-justify">Takáto interpretácia umožňuje vysvetliť niektoré príčiny medzinárodného napätia, úlohu vojenských aliancií, rozpor medzi Moskvou a Washingtonom a závislosť Kyjeva od vonkajšej pomoci.</p><p class="ql-align-justify">Avšak pretvárať toto vysvetlenie na vyčerpávajúci popis vojny by bolo chybou.</p> <p class="ql-align-justify">Ukrajina nie je len územím medzi dvoma vojensko-politickými systémami. Je to nezávislý štát, medzinárodne uznaný po rozpade Sovietskeho zväzu, s vlastným obyvateľstvom, mocenskými inštitúciami, vnútornými politickými rozporami a legitímnymi záujmami bezpečnosti.</p><p class="ql-align-justify">Jej medzinárodná právna subjektivita nezávisí od toho, či sa jej prezident páči zahraničným vodcom a ako úspešne zvláda jej vláda svoje povinnosti.</p><p class="ql-align-justify">Je možné kritizovať Zelenského. Je možné kritizovať jeho politické rozhodnutia, vnútornú politiku, obmedzenia občianskych slobôd, metódy riadenia a závislosť od zahraničných partnerov.</p><p class="ql-align-justify">Je možné diskutovať aj o chybách americkej, európskej alebo ruskej politiky, ktoré predchádzali súčasnej vojne.</p><p class="ql-align-justify">Ale ani jedna z týchto otázok nezrušuje základný princíp: štátny suverenita nie je odmenou za dobré správanie vodcu.</p><p class="ql-align-justify">Charta OSN vyhlasuje suverené rovnosť štátov a zakazuje hrozbu silou alebo jej použitie proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu.</p><p class="ql-align-justify">Tieto princípy neznamenajú, že medzinárodné hranice sa nikdy a za žiadnych okolností nemôžu meniť. Znamenajú, že zmena hraníc by sa mala diať zákonným spôsobom, a nie prostredníctvom nútenia územných ziskov silou.</p><p class="ql-align-justify">Práve preto sa zásadne rozlišujú dva možné výsledky mierových rokovaní.</p><p class="ql-align-justify">Prvý — dobrovoľne dohodnuté urovnanie, ktoré predpokladá ukončenie vojny, vzájomné záväzky a zákonné spôsoby riešenia územných sporov.</p> <p class="ql-align-justify">Druhý - dohoda niekoľkých vonkajších mocností o tom, aké územie alebo politickú slobodu má ustúpiť štát, ktorý na to nedal súhlas.</p><p class="ql-align-justify">Navonok môžeme oba výsledky nazvať diplomatickou dohodou.</p><p class="ql-align-justify">Ale ich právna a politická podstata je úplne odlišná.</p><blockquote class="ql-align-justify"><strong>Mierová dohoda sa nestáva spravodlivou iba preto, že sa nazýva mierovou. A donucovanie nep prestáva byť donucovaním iba preto, že je formálne potvrdené slávnostným ceremoniálom podpisu.</strong></blockquote><h3 class="ql-align-justify">Ukončenie paľby ešte neznamená koniec vojny</h3><p class="ql-align-justify">V súčasnej diplomatickej rétorike sa slovo „mier“ často používa tak, akoby išlo o jednu konkrétnu udalosť.</p><p class="ql-align-justify">Dnes prebieha vojna. Zajtra lídri podpísali dokument. Pozajtra nastal mier.</p><p class="ql-align-justify">Ale realita zriedka podlieha takejto pohodlnej postupnosti.</p><p class="ql-align-justify">Je možné dosiahnuť ukončenie paľby, aniž by sa vyriešila otázka medzinárodne uznávaných hraníc. Je možné ukončiť rozsiahle bojové akcie, ale zachovať ozbrojené strety na línii kontaktu.</p><p class="ql-align-justify">Je možné dohodnúť sa na stiahnutí ťažkých zbraní a súčasne nechať nevyriešené otázky návratu presídlených osôb, výmeny zajatcov, osudu nezvestných, obnovy zničenej infraštruktúry a zodpovednosti za spáchané zločiny.</p><p class="ql-align-justify">A aj keď sa všetky tieto úlohy ocitnú v dohode, zostáva otázka, kto a akým spôsobom zabezpečí jej plnenie.</p><p class="ql-align-justify">História pozná množstvo prímerí, ktoré len oddialili obnovenie násilia.</p> <p class="ql-align-justify">To nezbavuje prímerie jeho zmyslu. Naopak, každý deň bez ostreľovania môže znamenať zachránené ľudské životy.</p><p class="ql-align-justify">Ale medzi zastavením bojových akcií a ustanovením udržateľného mieru existuje obrovská vzdialenosť.</p><p class="ql-align-justify">Predpokladajme, že zajtra bude vyhlásené zastavenie vojny na Ukrajine.</p><p class="ql-align-justify">Ako budú kontrolované dohodnuté línie oddelenia? Kto dostane prístup do oblastí, kde by sa mali vykonať kontroly? Akým spôsobom sa budú vyšetrovať porušenia prímeria?</p><p class="ql-align-justify">Aké záruky dostanú civilisti? Čo sa stane s ľuďmi, ktorí stratili svoj domov? Kto zabezpečí obnovu vodného zásobovania, elektrických sietí, nemocníc, škôl a dopravnej infraštruktúry?</p><p class="ql-align-justify">Čo bude s tými, ktorí sa ocitli na opačných stranách línie dotyku, ale majú príbuzných, majetok a dokumenty na druhej strane?</p><p class="ql-align-justify">Ako sa budú riešiť otázky vojnových zajatcov, civilných zadržiavaných a presídlených detí?</p><p class="ql-align-justify">Nakoniec, čo sa stane, ak jedna zo strán poruší dosiahnutú dohodu?</p><p class="ql-align-justify">Bez odpovedí na tieto otázky riskuje svet, že sa stane iba prestávkou medzi vojnami.</p><p class="ql-align-justify">A tu nie je potrebná len vôľa najväčších mocností, ale aj zložitá každodenná práca štátov, medzinárodných organizácií, technických odborníkov a humanitárnych štruktúr.</p><p class="ql-align-justify">Žiadna historická fotografia nedokáže zachytiť rozsah takejto práce.</p><h3 class="ql-align-justify">Európa: samostatná sila alebo zoskupenie závislých spojencov?</h3><p class="ql-align-justify">Osobitné miesto v predpokladanej novej Jalte zaujíma Európa.</p> <p class="ql-align-justify">Zdalo by sa, že Európs<p>© lesnoy, LifeArmy.org</p><p>Originál: <a href="https://lifearmy.org/articles/jalta-2-0-tri-ludia-pri-stole">https://lifearmy.org/articles/jalta-2-0-tri-ludia-pri-stole</a></p>

1 2 3 4 5 Views: 1 | Added by: lesnoy | Rating: 0.0/0

Total comments: 0