Armáda Života     Армия Жизни     Life Army

Home » 2015 » March » 19 » Slovenská a česká výzva svetovým lídrom

---

1:55 AM Slovenská a česká výzva svetovým lídrom

.štefan Hríb Na tomto texte sa zhodlo 130 slovenských a českých osobností, ktoré ho odovzdali kľúčovým ambasádam. Vážený pán David Cameron premiér Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Vážený pán Barack H. Obama prezident Spojených štátov amerických Vážená pani Angela Merkel kancelárka Spolkovej republiky Nemecko Vážený pán François Hollande prezident Francúzskej republiky Vážený pán Donald Tusk stály predseda Európskej Rady Vážený pán Jean – Claude Juncker predseda Európskej komisie Bratislava - Praha 15. března 2015, v den výročí okupace Česka Hitlerovou armádou V Európe je vojna: Neopakujte zradu v Mníchove 1938 Vážená dáma, vážení páni, Vážená dámo, vážení pánové, Je tomu rok, odkedy občania Ukrajiny povstali a zvrhli skorumpovaný režim. Viac ako sto občanov Ukrajiny zahynulo pod zástavami Ukrajiny a Európskej únie, aby pre svoju vlasť otvorili cestu k dôstojnosti a slobode. Je tomu též rok, kdy ruská armáda bez insignií a v přestrojení za “zelené mužíčky“ vojensky obsadila Krym a porušila tak princip nedotknutelnosti hranic, na němž byl postaven mír v Evropě po druhé světové válce. Vzápětí se s Ruskem propojení agenti pokusili vyvolat nepokoje na východě a jihu Ukrajiny a rozbít ji. Na Donbasu rozpoutalo Rusko krvavou válku, která s pomocí masivních dodávek ruských tanků, raketometů, dalších zbraní a desítek tisíc vojáků a občanů Ruska trvá dodnes. Krvavé stopy ruských agentů, vojáků a zbraní jsou dnes na Ukrajině zjevné stejně jako jedovatá stopa polonia v ulicích Londýna. Znepokojuje nás, že hoci v agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine už zahynulo podľa rôznych zdrojov od 6 do 50 tisíc občanov Ukrajiny a Ruska, demokraticky zvolení lídri Západu fakticky pokračujú v politike appeasementu. Agresiu cudzieho štátu na území iného suverénneho štátu označujú ako “konflikt” alebo “situáciu” a zjavné ustupovanie agresorovi označujú za „diplomatické riešenia“. V roce 1938 v Mnichově Velká Británie a Francie - spojenci Československa – za tichého přihlížení ostatních demokracií zradili Československo a pod záminkou ochrany německé menšiny umožnili Adolfu Hitlerovi zabrat rozsáhlou část území naší země a nakonec ji rozbít a obsadit. Tehdejší britský premiér Chamberlain tento akt zrady v Londýně pochválil máváním kusem papíru a řečmi o „míru naší doby“. Dějiny zanedlouho v plné nahotě ukázaly naivitu tohoto postoje. To už však byly průmyslový potenciál a lidské zdroje donedávna demokratického Československa plně v službách Hitlerovy válečné mašinérie. Znepokojuje nás, že skoro 80 rokov po Mníchove sa situácia opakuje. V roku 1994 sa Ukrajina vzdala svojho arzenálu jadrových zbraní a podpisom Budapeštianskeho memoranda sa Spojené štáty americké a Veľká Británia stali garantmi územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. Nedostatočná podpora USA a UK vojensky napadnutej Ukrajiny smutne pripomína zlyhanie západných demokracií v obrane Európy pred Hitlerom a vrhá tieň pochybnosti na vierohodnosť iných medzinárodných záruk a dohôd, vrátane bezpečnostných záruk, ktoré teoreticky poskytuje krajinám Európy členstvo v NATO. Chápeme snahu evropských lídrů o mírové řešení pomocí rozhovorů v duchu tradic a hodnot evropského humanismu a poválečného vývoje v Evropě. Znepokojuje nás však, že toto úsilí je zneužíváno k pokračování a prodlužování agrese. Už dávno nastal čas na poskytnutí účinné a rozsáhlé vojenské a ekonomické pomoci napadené Ukrajině; napadené proto, že její obyvatelé se rozhodli usilovat o svobodu, lidskou důstojnost a členství v Evropské unii. Občania Ukrajiny sú obdarení neodcudziteľnými právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a usilovanie o šťastie a demokraticky zvolenú politickú budúcnosť. Nikto nemá právo im v tomto usilovaní brániť. Ruská vojna proti Ukrajine je pokusom zastaviť šírenie slobody a ľudských práv prostredníctvom tankov, diel a raketometov. Připomeňme si na obou stranách Atlantiku varovná slova velkého britského lídra Winstona Churchilla o chování demokratických mocností roku 1938: "Británie a Francie si mohli vybrat mezi vojnou a ostudou. Vybrali si ostudu. Budou mít válku.“ Vojnu v Európe už máme. Dodávkami obväzov a diek prepadnutému ľudu Ukrajiny a nepretržitými ústupkami bezohľadnému a cynickému agresorovi ju nezastavíme. Jestli nechá demokratický svět Ukrajinu vykrvácet a umožní agresorovi dále expandovat, je ve Vašich rukách – ale soudit Vás budou dějiny. Vladimír Bartovic, politológ Jiří Bárta, manažér Marie Benetkova, poetka, signatárka Charty 77 Ivan Binar, spisovateľ Fedor Blaščák, filozof Radim Boháček, ekonóm John Bok, občiansky aktivista, signatár Charty 77 Radovan Bránik, krízový manažér Irena Brežná, spisovateľka a publicistka Jan Bubeník, podnikateľ a bývalý študentský líder Ľubomír Burgr, herec a hudobník Pavol Demeš, občiansky aktivista a zahraničnopolitický analytik Bohumil Doležal, politológ, signatár Charty 77 Vít Dostál, politológ Přemysl Fialka, fotograf a kameraman, signatár Charty 77 Jefim Fištejn, publicista a signatár Charty 77 Karel Freund, skladník, signatár Charty 77 Jaroslav Erik Frič, básik a nakladateľ Pavol Frič, sociológ Egon Gál, filozof Fedor Gál, publicista Libor Grubhoffer, parazitológ Olga Gyárfášová, sociologička Jozef Hašto, psychiater Michal Havran, teológ a spisovateľ Anton Heretik, psychológ Gyula Hodossy, básnik Radko Hokovský, politológ Mario Homolka, dokumentarista Michal Horáček, textár a kultúrny antropológ Monika Horsáková - publicistka a dokumentaristka Vavřinec Hradílek, slalomár, majster sveta a olympijský medailista Jana Hradílková, žena činu a spisovateľka Štefan Hríb, novinár Jan Hřebejk, režisér Péter Hunčík, psychiater Ján Husár, filmár a fotograf Michal Hvorecký, spisovateľ Rudolf Chmel, literárny vedec a bývalý veľvyslanec Ivan Chvatík, filozof Jakub Janda, politický analytik Tomáš Janovic, spisovateľ Roman Joch, politológ Peter Juščák, spisovateľ Ivan Kamenec, historik Robert Kirchhoff, filmový režisér Michael Kocáb, hudobník Miroslav Kocúr, teológ Tibor Kočík, básnik a etopéd Petr Kolář, bývalý veľvyslanec Eugen Korda, novinár Jiří Kostúr, básnik a signatár Charty 77 Robert Krumphanzl, nakladateľ Vladimír Kučera, publicista Miroslav Kusý, politológ Juraj Kušnierik, novinár Jan Květ, biológ - ekológ Silvester Lavrík, spisovateľ Jana Ledvinová, školiteľka a poradkyňa Monika Le Fay, spisovateľka a režisérka Janet Livingstone, prekladateľka a aktivistka Jozef Lupták, hudobník Martin Mahdal, scenárista a režisér Tomáš Machula, filozof a teológ Štefan Markuš, vedec a bývalý veľvyslanec Daniel Matej, hudobný skladateľ Michal Matzenauer, básnik a maliar Françoise Mayer, historička Jiří Menzel, režisér Grigorij Mesežnikov, politológ Juraj Mesík, environmentalista Martin Mojžiš, fyzik a publicista Pavel Nováček, environmentalista Štefan Olejník, fyzik Daniela Olejníková, knižná ilustrátorka Dušan Ondrušek, psychológ László Öllös, politológ Luboš Palata, novinár Martin Palouš, vysokoškolský učiteľ a signatár Charty 77 Petr Pánek, občiansky aktivista Viktor Parkán, úradník a signatár Charty 77 Daniel Pastirčák, básnik a kazateľ Kálmán Petőcz, politológ a bývalý veľvyslanec Zdeněk Pinc, filozof a signatár Charty 77 Petr Pithart, bývalý predseda vlády Českej republiky a signatár Charty 77 Lucia Piussi, speváčka a spisovateľka Jana Plichtová, sociálna psychologička Ondrej Prostredník, teológ Šarlota Pufflerová, ľudskoprávna aktivistka Martin C. Putna, literárny historik Toňa Revajová, spisovateľka Jaro Rihák, režisér Robert Roth, herec Věra Roubalová Kostlánová, psychoterapeutka a signatárka Charty 77 Jan Ruml, disident a bývalý minister vnútra Tomáš Schilla, hudobník Rudolf Sikora, výtvarník Anton Srholec, kňaz a politický väzeň Zuzana Stanislavová, literárna vedkyňa Jakub Steiner, ekonóm Juraj Stern, ekonóm Zuzana Sternová, vysokoškolská učiteľka Boris Strečanský, rozvojový špecialista Ljuba Svobodová, programová koordinátorka Zuzana Szatmáry, Žena Európy 1993 László Szigeti, spisovateľ Soňa Szomolányi, politologička Jiří Šesták, senátor Marta Šimečková, publicistka Petr Šimíček, redaktor vzdelávacieho portálu Pavel Šremer, ochranár, signatár Charty 77 Pavel Štefan, grafik Kvido Štěpánek, podnikateľ a filantrop Ján Štrasser, básnik a textár Ivan Štrpka, spisovateľ Petruška Šustrová, publicistka a prekladateľka Herta Tkadlečková, historička Dušan Trančík, režisér Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka Jan Urban, novinár a signatár Charty 77 Martin Vadas, režisér a dokumentarista Ľudmila Verbitska, občianska aktivistka Jan Vít, publicista a signatár Charty 77 Jozef Vozár, právnik Peter Zajac, literárny vedec Jiří Zaťovič, spisovateľ Katarína Zavacká, historička práva Viktor Žárský, biológ   nízke 1 2 3 4 5 vysoké hodnotilo 185 ľudí .štefan Hríb | 16. marec 2015

1 2 3 4 5 Views: 849 | Added by: joefrisco1 | Rating: 0.0/0

Total comments: 0